Fiodor Michajlovič Dostojevskij

Pozrime sa na Fjodora Michailoviča Dostojevského inými očami miesto dát z jeho života…
„Práve prostého človeka sa bojím viac ako zložitého…“ napísal raz velikán.
Bol to spisovateľ mimoriadneho významu. V jeho časoch sa ešte veľa čítalo a slovo malo aj veľkú váhu. Dostojevského osobný život bol dramatický, povahu mal komplikovanú a výzor podivný. Tento „nesympatický hrdina“ svojej doby však napísal knihy, ktoré vliezli pod kožu azda každému premýšľajúcemu súčasníkovi. Spisovateľova znalosť blúdiacej duše a jej odvrátenej strany nás dodnes fascinuje.
Dostojevskij bol mysliteľská až magická osobnosť – s mesiášskymi sklonmi a utopickými víziami. Presahoval svoju dobu, a pritom sa stal, podobne ako Tolstoj, jej stelesnením. Geniálni jedinci sa zvyknú vynárať v obdobiach prechodu, kedy je ľudstvo nútené riešiť zložité časy a samo ich aj zložito prežíva.
Ich stopy sa následne stávajú spoločenskou pamäťou. V Rusku sa to dialo od roku 1861 v atmosfére veľkého prerodu od nevoľníctva k meštianskej spoločnosti. To rozjatrilo také talenty, akými boli asketický Tolstoj i rozháraný Dostojevskij. Obaja o sebe vedeli, ctili si jeden druhého, ale neurobili nič pre to, aby sa aj osobne stretli. Zrejme cítili, prečo.
Dostojevského dielo je nepochybne úprimným výrazom citlivej, pre niekoho až precitlivelej osobnosti, ktorá musela všetko najskôr spoznať, prežiť a pretrpieť. Spisovateľovu duševnú nalomenosť umocňovali epileptické záchvaty a otázky o zmysle osudu.
Slabnúca viera v Boha a často bezohľadný individualizmus sa stali témami jeho vrcholných románov. Naliehavý fantazijný realizmus sa postupne opieral o humanistické základy, náboženský utopizmus aj patriarchálny konzervativizmus.
Dostojevskij svoje názory prehodnocoval a menil. Prenasledovali ho vnútorné pochybnosti, ale aj cárska polícia. Navždy však zostáva znalým analytikom ľudskej duše. Je nadčasový, večný…

Poďte sa s nami preniesť do Ruska 19. storočia – na mojE-knihy vám ponúkame slávne Biele noci (2016):
Osamelý mladík narazí jedného dňa na brehu rieky na pôvabnú dievčinu, ku ktorej vzplanie túžbou. Dievča ale čaká na svojho nastávajúceho, ktorý by mal každým dňom doraziť do mesta. Čas však beží, snúbenec o sebe nedáva vedieť a zamilovaný mladík sa rozhodne konať.
Dostojevský dal na papier to, čoho sa mnohí bojíme – samotu. Poryvy duše vedel tento velikán zobraziť vždy neopakovateľne realisticky: trefne opísal myšlienkové pochody a správanie osamelých jedincov, ktorí sa vydávajú nespočetne tým istým smerom už poznaného mesta, avšak v jednom momente sa dostanú do novej neočakávanej situácie. Krátka, ale silná kniha – novela ktorá zohreje srdce. Ako silný dokáže byť moment, silnejší než roky života.

Poďte vyskúšať s nami!