Horský nosič Viktor Beránek (1951, Československo) prišiel do Tatier v roku 1969. Vystriedal niekoľko tatranských chát a od roku 1977 pracuje a robí chatára na Chate pod Rysmi. „Najväčšiu rolu v horách zohráva tá sloboda. Ja som sem prišiel kvôli horám. A nie len kvôli ich kráse, ale hlavne kvôli tomu, že som sa tu cítil slobodný. Mohol som tu žiť naplno a robiť to, čo som chcel. Tá sloboda sa nedá nahradiť ničím. Ničím.”
Mladého Beránka zo školy vyhodili, pretože sa odmietol učiť ruštinu a na zošit si ako názov predmetu napísal „Okupantčina”. Našiel si prácu kuriča, ale z tej ho vyhodili, keď rok po ruskej invázii červenou farbou pokreslil Tatry sloganom „Rusi-Rusi, to slovo sa mi hnusí”.
Do zamestnania ho prijal až chatár Zbojníckej chaty František Kelle st., lebo za nepracovanie mu hrozil trest za príživníctvo. Beránkovou zásadou ostalo všetko vynášať na chatu na chrbte: „Vrtuľníkom by to vyšlo tiež približne tridsať centov za kilogram, čo platí nosičom, tí sa však potrebujú uživiť. Okrem toho stratili by sme kontakt s prírodou, a to už by sme boli čistí biznismeni. To nechcem.”
mojE-knihy ponúkajú dielo spisovateľky Oľgy Krajčiovej o Viktorovi (2023):
Viktor. Kniha jednoduchá, ako jej názov. Veselé aj smutné rozprávanie o horách a chate ukrytej tak vysoko, že jej do okien nazerá len Boh.
Viktor Beránek sa spolu s rodičmi prisťahoval z Česka pod Tatry ako šesťročný. Trvalo takmer ďalších šesť rokov, kým absolvoval prvú vážnejšiu horskú túru na Téryho chatu. Neskôr mladý rebel, ktorý si príliš nerozumel s vtedajším politickým režimom, našiel v horách hľadanú slobodu. Niekoľko rokov sa živil ako nosič na viacerých tatranských chatách, vrátane Zbojníckej, Zamkovského a Téryho, či už neexistujúcej chaty Kamzík. V roku 1977 prišiel na Chatu pod Rysmi a… zostal tam dodnes.
„Rysy sú najvyššie, odrezané od sveta a najťažšie. Som tam najslobodnejší, bez kontaktu s civilizáciou. Možno preto som tam tak dlho zostal, aj keď je to naozaj najťažšia tatranská chata, čo sa týka vynášky, lavín a rekonštrukcií…“
„Je tam stále plno práce, takže sa nenudíme,“ hovorí Viktor, ktorému sa atmosféru, humor a zmysel pre recesiu na chate v „Slobodnom kráľovstve Rysy“ podarilo zachovať aj po jej veľkej prestavbe v roku 2013. Chata je napriek svojej úctyhodnej nadmorskej výške 2250 m.n.m. stále zásobovaná výlučne horskými nosičmi. Jej kolorit dotvára jedinečný výhľad z okien, spanie na peci, výborný nosičský bylinkový čaj, večerné rozhovory pri svetle petrolejky, tóny klavíra či gitár horolezcov, zmysel pre humor a povestná recesia…
Iný svet, iné pohľady… môžeme sa k nim priblížiť aj my!
Kategórie: Autori
