Radkin Honzák

Staručký muž, avšak keď o ňom a s ním začnete čítať, šokuje vás bryskné myslenie, chuť žiť a pracovať vo svojom odbore, dobrosrdečnosť a svojský humor. Hovoríme o Majstrovi psychiatrie – Radkinovi Honzákovi, ktorý je českým psychiatrom, publicistom a vysokoškolským pedagógom. Počas kariéry sa venoval najmä pacientom s nezvratným zlyhaním obličiek a je veľkým zástancom psychosomatického prístupu v medicíne.
Narodil sa 30. marca v roku 1939. Detstvo prežil vo vojnovej Prahe, z ktorej boli neskôr s rodičmi nútení vysťahovať sa. Medicínu vyštudoval na Karlovej Univerzite, promoval v roku 1962. Kariéru odštartoval v psychiatrickej liečebni v Kosmonosoch a neskôr pôsobil v Ústave pre výskum výživy ľudu v Krči.
Ďalší postup mu zamedzili komunisti, keď mu zatrhli kandidatúru na profesora. Desať rokov viedol Oddelenie lekárskej psychológie, psychoterapie a psychosomatiky 1. Lekárskej fakulty Karlovej Univerzity. Ďalších psychiatrov doškoľoval v Inštitúte postgraduálneho vzdelávania v zdravotníctve.
Dodnes pracuje ako ambulantný lekár v Inštitúte klinickej a experimentálnej medicíny (IKEM) a na klinike REMEDIS a aj ako sekundárny lekár Psychiatrickej nemocnice v Bohniciach.
Stále má dvakrát do týždňa psychiatrickú ambulanciu, lebo ho to baví. Ako sám hovorí: “Počas života som spáchal skoro dvadsať kníh a teraz pácham ďalšiu o tom, že zo stresu sa človek môže vypísať a ešte plánujem vydať jednu o strachu.”
Skrátka, chodiaca energia. Tá najlepšia a najľudskejšia.

Z mojE-knihy vyberme pre súčasnosť nanajvýš aktuálne dielo – audioknihu v češtine: Ako žiť a vyhnúť sa syndrómu vyhorenia. (2019):
Kedy človeku hrozí, že skončí ako workoholik a neskôr vyhorený? A ako vystúpiť z bludného kruhu vyčerpania?
Syndróm vyhorenia je stav úplného fyzického a duševného vyčerpania s možnými vážnymi zdravotnými dôsledkami. Túto knihu napísal známy psychiater pre ľudí, ktorí sú pod silným tlakom stresorov a mohli by sa kandidátmi vyhorenia pomerne ľahko stať.
Kedy najskôr? “Keď si človek postaví latku príliš vysoko, až tak, že sa nedá dosiahnuť. Nevie, ako na to, ale aj tak cíti, že by MAL. Aby bol dosť dobrý. A keď to nedosiahne, tak sa začne podkopávať. Nikto nám pritom nedokáže byť lepším nepriateľom ako sme sami sebe.”
Takže si treba stanovovať dosiahnuteľné ciele? Honzák hovorí: ”Môžete si zaumieniť, že keď nezabehnete stovku za desať sekúnd, tak nestojíte za nič. A viete čo? Ja ju vo svojom veku ešte stále za desať zabehnem a ešte sa po ceste aj osviežim. Pretože si meriam čas v minútach a nie v sekundách. Načo by som sa diskvalifikoval nejakými grandióznymi predstavami?”
Na tomto princípe funguje vyhorenie? “To nastane, keď postupne odstrihávate všetko, čo vám prináša radosť a život si zúžite len na prácu. A keď vás už ani tá neuspokojuje, tak namiesto toho, aby ste čosi zmenili, ženiete sa ďalej plnou parou vpred.”
Čo z toho vyplýva? “Keď sa uspokojíme s tým, že prinášame niečo, čo je pre druhých užitočné, a nebudeme mať enormné ciele, tak nevyhoríme, ale nájdeme v tom svoj zmysel. Nesmieme však propagovať výkon ako vrcholnú hodnotu, to je celé zle.”

Pomalé čítanie v rýchlom svete!