Oliver Pötzsch

A máme tu úplne originálneho autora – jedno prvenstvo: je jedným z prvých spisovateľov, ktorí dosiahli status bestselleru vydávaním elektronických kníh, a jedno posledné miesto: je posledným potomkom z dlhého radu kata.
Oliver Pötzsch (20. december 1970), nemecký autor populárnej beletrie a “hrobárskych” detektívok.
Narodil sa v Mníchove a už od detstva sa zaujímal o krvavú rodinnú históriu. Je potomkom rodiny Kuislovcov, ktorí boli od 16. do 19. storočia najslávnejšou katovskou dynastiou v Bavorsku. Pri pátraní narazil na mučiace nástroje svojich predkov a výučný list, podľa ktorého jeden z nich veľmi šikovne odsekával hlavy! Oliver okrem toho zistil, že z vlastivedného múzea zmizol v sedemdesiatych rokoch minulého storočia katov meč ich rodiny a odvtedy sa nenašiel!
Písaniu sa venuje od 2003. Jeho román Die Henkerstochter (Katova dcéra) z roku 2008 nominovali na cenu Friedricha Glausera. Pracuje pre Bayerische Rundfunk. Žije s rodinou v Mníchove.

Sériu kníh autora nájdete aj u nás, na mojE-knihy. Vylosujme napríklad Hrobárov almanach (2022):
Napätie, náučnosť, história. Výborný mix nápoja detektívky.
Ponurá Viedeň na prelome 19. a 20. storočia vytvára výborné prostredie na detektívny príbeh, v ktorom máme možnosť vidieť, ako sa kedysi viedlo vyšetrovanie, či získavali dôkazy. Mladý, ambiciózny policajný vyšetrovateľ Leopold prichádza do tohto mesta, aby svojimi poznatkami z novovznikajúcej vednej disciplíny, kriminalistiky, pomohol s novými prípadmi. Stretáva prostorekého, čudáckeho hrobára Augustína, ktorý mu poskytne veľa cenných informácii. Vďaka jeho poznatkom v oblasti smrti sa Leo púšťa do nebezpečného vyšetrovania, v ktorom mu mŕtvi dýchajú na krk viac, ako by si prial. Dej sa odohráva na jeseň a to mu dodávalo ešte príhodnejšiu atmosféru. Sychravé, upršané počasie, hmly, blato, do toho drožky, konské železnice, vôňa cigár a vám sa pred očami odohráva historické divadlo, v ktorom doslova tancujete so smrťou. O to sa postarala predovšetkým postava hrobára Augustína, ktorý sa venoval aj písaniu prvého Hrobárovho almanachu, v ktorom podrobne opísal to, čo sa deje s telom po smrti.
Druhým veľkým prínosom knihy je téma kriminalistiky, ktorej počiatky sú tu vykreslené. Ako autor správne podotkol, bez týchto skúseností by sme dnes možno nečítali ani detektívne knihy, kriminálne romány a už vôbec by sme nepozerali seriály z prostredia tejto vednej disciplíny.
Aj celková grafika knihy je pútavá. Nielen obálka je fantastická, ale aj spracovanie na začiatkov kapitol. Tancujúce kostričky zvýrazňujú fakt, že v celom príbehu doslova tancujeme valčík so smrťou.
Kniha je originálna, morbídna, vzdávajúca poctu smrti ako takej. Pripravte sa však na občasné nechutnosti, pretože kniha sa rozhodne nesnaží smrť a posmrtné procesy romantizovať, ale najmä cez postavu Augustína nás stavia pred realitu toho, čo nás raz čaká všetkých.