Monika Kompaníková

V najlepších rokoch – z fotografie vystupuje do osvetleného popredia tvár s pohľadom upretým do budúcnosti, niečo vás k tomu pohľadu klincuje…
Monika Kompaníková sa narodila 1. septembra 1979 v Považskej Bystrici. Vyštudovala na Vysokej škole výtvarných umení grafiku (1998 – 2002) a maľbu (2002 – 2004). Prvé poviedky publikovala v literárnych časopisoch a zborníkoch. Je dvojnásobnou finalistkou literárnej súťaže Poviedka (2001 prémia, 2003 druhá cena). Debutovala knihou krátkych próz s názvom Miesto pre samotu, za ktorú získala Cenu Ivana Kraska. V roku 2006 jej vyšla novela Biele miesta, nominovaná na cenu Anasoft litera 2007. V roku 2010 jej vyšiel román Piata loď, ktorý získal cenu Anasoft litera a bol vyhlásený za najlepšiu knihu roka 2010. S Ivetou Grófovou sa knižka pretavila do úspešnej filmovej podoby nielen u nás, ale aj za hranicami.
Pracovala v kníhkupectve Artforum, založila a ako šéfredaktorka niekoľko rokov viedla noviny Čo čítať? a literárny portál medziknihami.sk. Venuje sa rôznym aktivitám spoločenského a sociálneho zamerania, externe spolupracuje s Centrom pre filantropiu, Komunitnou nadáciou Bratislava a Inštitútom pre verejné otázky.
V súčasnosti pracuje v knižnom vydavateľstve Denníka N. Žije v Pezinku, má dvoch synov.

“Miesta môjho skutočného života, samozrejme, nie sú presne také, aké by som si predstavovala, ale snažím sa prispôsobiť ich a prispôsobiť sa im. Nebývam v dome s verandou, ani nemáme za domom pole, ale mám svoje miesto, kde tých svojich dvadsaťštyri hodín spokojne trávim a kde si predstavujem ten ideálny tvar. Písanie je zábava, nie je ako vzduch, že by som bez neho nedožila rána. Je to skôr nutkanie, ako keď sa ti chce hvízdať pod sprchou. Ja mám na písaní najradšej obracať slovíčka a hľadať ich správne poradie, aby mali tú farbu, akú majú mať, konštruovať vety. Páči sa mi, že moje postavy môžu beztrestne povedať a urobiť veci, ktoré by som sa ja sama neodvážila, alebo ktoré by som chcela zažiť, ale nejde to.”

Z príjemne prekvapivej ponuky na mojE-knihy vyberme dielo so zaujímavým názvom i čítaním – Umenie blízkosti (2023). Ako si budovať hlboké vzťahy bez osamelosti:
Kniha Umenie blízkosti je zhrnutím poznatkov párového terapeuta Jána Hrustiča o tom, ako vzťahy vznikajú, prečo sa mnohé rýchlo rozpadnú, aké chyby pri tom robíme a ako sa im dá predísť. Základná otázka znie: Čo máme robiť pre to, aby sme sa z bludného kruhu osamelosti dostali k skutočnej blízkosti s iným človekom?
Srdečne pozývame na diskusiu s psychológom Jánom Hrustičom a spisovateľkou Monikou Kompaníkovou o osamelosti a intimite vo vzťahu v spoločnej knihe Umenie blízkosti.
Psychológ Ján Hrustič hovorí, že osamelosť je, keď sme vedľa seba, ale každý vo svojom svete. Keď partnerstvo upadne do rutiny a láska je vyčerpávaná hádkami, vzájomnými zraneniami, netoleranciou a nepochopením, prichádza odcudzenie a pocit osamelosti.
V knihe rozhovorov, ktorá vyšla v knižnej edícii Denníka N sa venujú tomu, ako si budovať trvalé vzťahy, ako sa rozprávať o nepríjemných veciach, alebo prečo je potrebné pracovať aj na rozvíjaní vlastnej sebaúcty a spontánnosti.

Také potrebné dnes… poďte s nami!