Veronika Beňová
Na jar to bude 10 rokov, čo mi priatelia darovali knižku. Celkom presne si na to pamätám, lebo som mala okrúhle narodeniny, malé dieťa, menej vrások a trochu chudší bankový účet ako dnes. Pútnika – Mágov denník od Coelha. Nemala som potuchy ako, kedy a za čo, ale vedela som, že túto Cestu si prejdem raz aj ja.
Medzitým mám pomaly o krížik a pár vrások viac, dieťa akosi vyrástlo a študuje v zahraničí a aj peňaženka pustí trochu viac ako pár rokov dozadu. Takže teraz, alebo potom ktoviekedy! Takto sa to celé začalo…
Nebudem vám vysvetlovať, čo je Camino. Kto sem zablúdil a číta tieto riadky, ostal preto, lebo vie. Jeden pekný deň, som sa na väčšie-menšie pobúrenie – prekvapenie – nespokojnosť – obdiv – obavy mojej rodiny, priateľov a kolegýň vybrala sama samučičká s jedným batohom na chrbte na Svätojakubskú cestu. A keďže je tých ciest vedúcich do Compostely viac a ja sa len tak neuspokojím s hocičím, vybrala som si to najnáročnejšie sústo: Camino del Norte. Severnú, po pobreží Atlantiku.
Nikdy som nemala v pláne odstrihnúť sa od sveta a nekomunikovať, ako to robia mnohí iní pútnici. Chcela som byť so svojimi najbližšími v kontakte. Čiže na rovnaké a opakujúce sa otázky zo všetkých strán bolo najjednoduchšie odpovedať denne jedným mailom: zdieľala som svoje zápisky, ktoré som si beztak denne viedla. Oni boli spokojní, že som v poriadku, a ja som bola spokojná, že sú spokojní.
Ako som sa neskôr dozvedela, pre moju rodinu a priateľov sa z toho stal rituál čítania pri rannej káve a niektorí nie menej ako ja ľutovali, že sa Camino, a s tým aj moje pravidelné príbehy, skončilo.
Nech sa páči. Moje Camino deň po dni.
Púť do Santiaga de Compostela môžete pokojne začať i v Budapešti, Paríži alebo i zo Slovenska. Aj pre spôsob, akým sa púť rozhodnete absolvovať, máte viac možností: pešo, na bicykli alebo na koni, nesmie sa ísť autom. Každá má svoje čaro, avšak tá najúžasnejšia je peši. Pútnikom dnes môže byť ktokoľvek. Stačí kráčať po správnej značke a odrazu vás okoloidúci neoslovia inak ako el peregrino – pútnik. Je na vás, či si zvolíte odporúčané tempo okolo 20 km denne, alebo si vyskúšate hranicu svojich možností. Byť pútnikom znamená chodiť, jesť, spať a premýšľať. Celá trasa je výborne vyznačená. Symboly mušle hrebenatky (symbol sv. Jakuba) nemôžete minúť. Na konci čaká odmena – Certifikát potvrdzujúci skutočnú púť, ale hlavne odmena, akú nevyvážia žiadne listiny – pokorenie vlastných hraníc. Ponúkame vám jednu z absolvovaných ciest – ženou, matkou, manželkou…
Prijmete pozvanie a zacestujete si?
