Kto by ju nepoznal? Symbol príjemného vystupovania, elegancie, distingvovanosti a ľudskosti: Michelle LaVaughn Robinson Obamová (17. január 1964, Chicago, Illinois, USA), americká právnička a bývalá prvá dáma Spojených štátov, manželka 44. prezidenta USA, Baracka Obamu.
Korene otcovej Robinsovej a matkinej Shieldsovej rodiny siahajú do obdobia občianskej vojny v Amerike. Jej pra-pra dedko z otcovej strany, Jim, bol americký otrok v štáte Južná Karolína, kde niektorí členovia jeho rodiny žijú dodnes. Jej pra-pra-prababička z matkinej strany, Melvinia, bola tiež otrokyňou, ktorá otehotnela s belochom. Jeho meno je neznáme.
Vyrastala na južnom predmestí Chicaga. Vyštudovala sociológiu na Princeton University a Právnickú fakultu na Harvardovej univerzite. Po ukončení svojho formálneho vzdelania sa vrátila do Chicaga a prijala miesto v advokátskej kancelárii Sidley Austine, kde stretla svojho budúceho manžela. Potom pracovala ako zamestnankyňa starostu Chicaga Richarda M. Daleyho a na University of Chicago Medical Center.
Je matkou dvoch dcér, Malie (1998) a Sashy (2001), a sestrou Craiga Robinsona, basketbalového trénera mužov na Oregon State University.
Počas pôsobenia v Bielom dome sa vždy pýšila závideniahodným elegantným štýlom a jej meno sa stalo synonymom luxusných šiat od Jasona Wu a kostýmov J. Crew.
mojE-knihy majú pre vás všetky knižné diela Michelle Obamovej, vyberáme Svetlo v nás (2023):
Dielko ponúka pokračovanie alebo akúsi “nadstavbu” k jej memoárom Môj príbeh, no tentoraz má však kniha viac motivačný náboj.
Michelle hneď na začiatku spomína, že pre ďalšiu knihu sa rozhodla kvôli množstvu otázok, ktoré dostáva od druhých a pochybnostiam, ktoré sama mala alebo má. Pravda, prvé dámy nemôžeme byť a ani nebudeme všetky, takže tú ťarchu a bremeno, ktoré takáto funkcia so sebou prináša si môžeme len predstavovať, no Michelle je na druhej strane tiež len človek, žena, matka, manželka, priateľka, ktorá riešila a rieši to isté, čo aj my.
Jej rozhovor s čitateľom je veľmi ľudský, prívetivý a úprimný. Nemá strach uťahovať si sama zo seba – napríklad priznáva, že jej najbližšie priateľky pravdepodobne vedia, ako jej smrdia nohy, alebo opisuje, ako svoju vlastnú matku násilím dovliekla do Bieleho domu, aby pomohla adaptovať sa jej dcéram na nový život.
Ohromne som si užívala aj jej pohľad na Baracka Obamu. Ak by ste očakávali, že sa bude usilovať zachovať dekórum a opisovať ho ako ctihodného muža, ktorý kýcha diamanty a prdí fialky, budete sklamaní: Michelle otvorene hovorí o tom, ako prezident Spojených štátov necháva ponožky na zemi a ako ho mala neraz chuť vyhodiť z okna.
Michelle tiež opisuje sklamanie a frustráciu z toho, že si Američania, očividne milovníci farieb, zvolili po čiernom prezidentovi oranžového a všetko išlo od desiatich k piatim.Politike sa vo svojej knihe venuje len okrajovo, skôr sa orientuje na celkovú spoločenskú situáciu, ale Trumpa sa nebojí otvorene kritizovať a mnohokrát mu ani nevie prísť na meno. Niežeby ho rovno nazvala strapatým kreténom, ale z jej slov cítiť, že na nedeľné barbecue ho pozvať neplánuje.
No a pomedzi tieto témy, ktoré som si naozaj užívala a dobre sa mi čítali, sa snaží čitateľov nabádať, ako si poradiť s podobnými situáciami, aké zažívala ona, respektíve aplikovať svoje postupy aj na bežné aspekty života. V žiadnom prípade nie je povýšenecká, čo je pre čitateľa veľmi sympatické.
Michelle nepôsobí direktívne a ani nemáte pocit, že vás chce do niečoho tlačiť. Z jej slov cítiť pokoru, životnú skúsenosť, múdrosť, otvorenú myseľ. Určite sa v mnohých opisovaných situáciách nájdete a je len na vás, či si od Michelle necháte poradiť. Jej pokorná ľudskosť nás odzbrojí…