Prof. PaedDr. ThDr. MUDr. et MUDr. Jaroslav Maxmilián Kašparů, Ph.D., dr. h. c. (14. máj 1950, Žirovnice) je český psychiater, pedagóg, člen sekulárneho rádu želivských premonštrátov, gréckokatolícky kňaz a esperantista. Meno Maxmilián mu v roku 1984 pri tajnom vstupe do sekulárneho rádu želivských premonštrátov udelil opát. Získal ho po poľskom svätcovi sv. Maximiliánovi Kolbe. Za diakona bol vysvätený v tom istom roku, v 2015 sa stal gréckokatolíckym kňazom.
V roku 2012 bol zapísaný do Českej knihy rekordov ako držiteľ najväčšieho počtu vysokoškolských titulov. Naozaj jav nevídaný, tento pevný muž, na prvý pohľad pôsobiaci ako mních-Aziat: skoro holohlavý, dlhá sivá brada a fúzy, jemný rám okuliarov, veď ako u skoro všetkých mysliteľov, kňazský habit a zložené ruky ako symbol pokory a dôvery Bohu.
Na Karlovej univerzite vyštudoval stomatológiu, potom diaľkovo popri zamestnaní na UK v Bratislave všeobecného lekárstvo a následne psychiatriu. Pri pražských vysokoškolských štúdiách sa zoznámil s Tomášom Halíkom. Vyštudoval tiež odbory teológia a pedagogika na Teologickej fakulte Juhočeskej univerzity v Českých Budějoviciach. V roku 2011 mu bol udelený čestný titul doctor honoris causa (dr. h. c.). Z teológie získal doktorát (PhD), habilitoval (t. j. stal docentom) na univerzite v Košiciach. Doktorát z pedagogiky získal na GTF PU v roku 2012.
V súčasnosti pôsobí v Pelhřimove ako psychiater. Je externým spolupracovníkom Českého rozhlasu, kde pravidelne vystupuje v relácii Ako to vidia a príležitostne vystupuje aj v reláciách Českej televízie. Je veľmi žiadaný aj ako vedúci duchovných cvičení. Venuje sa štúdiu jazyka esperanto a ako psychiater ho odporúča predovšetkým svojím starším pacientom, pretože štúdium jazykov je podľa neho dobrou prevenciou proti demencii, ale národné jazyky sú pre štúdium v neskoršom veku už ťažké. Ďalší prínos vidí v možnosti rozšírenia ich spoločenských kontaktov.
Je autorom duchovnej literatúry. Vydal viac ako dve desiatky publikácií v češtine a slovenčine, niektoré boli preložené do poľštiny, taliančiny, francúzštiny, slovenčiny a esperanta. Do češtiny naopak preložil učebnicu esperanta.Z jeho duchovných lahôdok vyberme napríklad 10 krokov k radosti (2020) – nie ako kompas k dokonalému šťastiu, ale ako ponuku. Lebo radosť… tá sa dá získať aj malými krokmi. Nik na svete nie je dokonale šťastný. Ani perzský šach, ani naftový magnát z Kuvajtu. Túžba po šťastí je klamná, pričom niekedy môže viesť naopak k pocitu márnosti či dokonca chorobnému stavu tela či psychiky. Ak máme žiť o niečo šťastnejšie, musíme sa vrátiť k prirodzenosti.
Príťažlivo znejúce Diagnózy neprispôsobivého psychiatra a choroby z ulíc, kostolov a ordinácií (2022) provokujú a vyrušujú. No nie samoúčelne, ale cez odovzdanie autorových cenných skúseností a jeho vzácneho pohľadu na svet: cez príbehy vyučovať a naučiť, čo je v živote podstatné…zrozumiteľná viera a neprehliadnuteľná radosť zo života. Jeho žiak z rádu premonštrátov si ho dovolil prirovnať k svätému Augustínovi v malom vydaní alebo Erazmovi Rotterdamskému, v oblasti altruizmu k svätej Matke Tereze, v oblasti humoru k jednovaječnému dvojčaťu svätého Filipa Neriho. V každom prípade sa stretnete s renesančným provokatérom, ktorý je nápadne podobný svojmu Majstrovi, ktorý vyrušoval a provokoval svojich súčasníkov, dal im priestor pochopiť, čo je dôležité a čo, naopak, možno tak trochu zanedbávať.
Pán profesor, píš a ostaň naďalej neprispôsobivým kňazom, lekárom a občanom! Boh, Cirkev a svet takýchto čudákov potrebujú.
