Manfred Spitzer (27. máj 1958, Hesensko, Nemecko) je nemecký neurovedec, psychiater a spisovateľ. Vzdelanie získal na Freiburskej univerzite (1983 – 1989), kde vyštudoval medicínu, psychológiu a filozofiu. Nakoniec se zameral na odbor psychiatrie. Dvakrát pôsobil ako hosťujúci profesor na Harvarde. Vedie univerzitnú psychiatrickú kliniku v Ulme a Centrum pre výskum učenia a neurológie. Má na konte radu vydaných kníh, mimo iných aj bestseller Učenie: Výzkum mozgu a škola života (2002) a Pozor, obrazovka! Elektronické médiá, vývoj mozgu, zdravie a spoločnosť (2005). Na stanici BR-alpha každý týždeň moderuje vlastnú reláciu Geist & Gehirn (duch a mozog). Spitzer je jedným z najvýznamnejších nemeckých bádateľov v oblasti neurovedy. Nikto iný nedokáže sprostredkovať vedecké výsledky takou zábavnou a názornou formou.

Mimoriadny ohlas v Nemecku a anglosaskom svete vzbudila jeho kniha Digitálna demencia. Ako pripravujeme sami seba a naše deti o rozum (2012), ktorá sa niekoľko mesiacov držala na prvej priečke bestsellerov týždenníka Der Spiegel a práva na vydanie boli predané do mnohých krajín. Medzi najnovšie diela sa radí jeho Kyberchoroba! (2015).

Poďme trošku nahliadnuť do Digitálnej demencie: “Digitálne médiá nás zbavujú nutnosti vykonávať duševnú prácu. To, čo sme predtým robili jednoducho pomocou rozumu, teraz obstarávajú počítače, smartphony, organizéry a navigácie. To so sebou nesie nemerateľné nebezpečenstvo,” hovorí Spitzer. Výsledky výskumu, ktoré zmieňuje, sú alarmujúce. Na digitálnych médiách vzniká závislosť. V dlhodobom horizonte poškodzujú telo a predovšetkým myseľ. Akonáhle prestaneme vyvíjať duševné úsilie, ochabuje nám pamäť. Nervové spoje odumierajú, tie nové neprežijú, pretože nie sú potrebné. U detí a mladistvých vinou digitálnych médií dramaticky klesá schopnosť učenia a výsledkom sú poruchy pozornosti a čítania, úzkosť a otupenosť, poruchy spánku a depresie, nadváha, sklony k násiliu a v konečnom dôsledku – úpadok spoločnosti.

Digitálne médiá – počítače, tablety, inteligentné telefóny, videohry, televízia – dnes ovládli celý svet, teda najmä človeka. Vymkli z nášho života vnútorný pokoj, čas strávený s rodinou, čas na čítanie obľúbených kníh, čas na telesnú aktivitu, prechádzky v prírode, dôverné rozhovory s rodičmi, priateľmi, spolužiakmi. Od základu zmenili náš život.

Problémy spôsobuje aj to, že mladí ľudia používajú naraz viacero digitálnych médií: Simultánnosť potom ide na úkor koncentrácie, ako to ukazujú výskumy amerických neurobiológov. Negatívny vplyv na deti má aj reklama, ktorá na ne útočí zo všetkých strán. Čím viac reklamy deti vidia, tým viac túžob v nich rastie. Túžby detí úzko súvisia s výrobkami. Reklama učí deti pripájať emócie na ne. Práve preto deti neobdivujú ľudské dobro, odmietajú odpúšťať, prosiť, ďakovať, žiť v pokore a úcte. Naopak, pokladajú to za zbytočné, dokonca ich vnímajú ako prejav slabosti. Čím ďalej, tým viac veria klamstvu, výsmechu, podvodom. Z toho vyplýva, že namiesto toho, aby svoje city venovali rodičom, starým rodičom, blízkym, kamarátom, spolužiakom – venujú ich výrobkom.Treba sa však naučiť digitálne médiá múdro využívať. Najdôležitejšie je vysvetliť dieťaťu „kedy, ako dlho a na čo“ ich môže používať. Deťom treba pomôcť určiť hranice. Stanovenie pravidiel pomáha predísť zbytočným problémom. Dá sa síce deti naučiť, kde sú informácie uložené, ale nevedie ich to k ukladaniu si informácií do vlastnej pamäti. Menej vyťažujú svoj mozog a majú aj menšiu motiváciu vštepovať si nové vecné obsahy. Mozog tak chradne.

Spitzer ukazuje obavy, ktoré tento vývoj vzbudzuje, a nabáda k obmedzeniu konzumného spôsobu života, predovšetkým u detí, aby sme zabránili digitálnej demencii. V Nemecku aj v anglosaskom svete vzbudila kniha mimoriadny ohlas ako medzi rodičmi a pedagógmi, tak i medzi odbornou verejnosťou.

Kategórie: Autori

0