Ľudmila Podjavorinská

Žila v dvoch storočiach – narodila sa na konci devätnásteho ešte v Rakúsko-Uhorsku a žila do polovice dvadsiateho – v Česko-Slovensku. Na portrétnych fotografiách je stelesnením starej čierno-bielej elegancie a skôr toho ušlého sveta. V tvári akoby mierny záblesk úsmevu, nasadené okuliare s tenkým rámom, orámované jej hrubým výrazným obočím a tie nezabudnuteľné vlnky sivých vlasov, akoby nakreslené a potom vytvarované do grácie.
Ľudmila Podjavorinská (vlastným menom Ľudmila Riznerová, z tých zaujímavejších pseudonymov Božena, Damascena, Ľudmila Ružodolská, Ľudmila Veselohorská, Ľ. Vrzalovská, M. Ružodolský, Milko Ružodolský, Nechtík, Nevädza, Podjavorinský, Sojka a iné, 26. apríl 1872, Horné Bzince, teraz Bzince pod Javorinou – 2. marec 1951, Nové Mesto nad Váhom) bola slovenská prozaička a poetka, autorka lyricko-epických i epických básní.
Narodila sa do učiteľskej rodiny, čo ovplyvnilo všetko – jej pohľad na svet, vzdelanie, literárny jazyk. Pracovala krátko ako úradníčka Červeného kríža, ako nevydatá pomáhala otcovi v škole, no väčšinu života žila len zo skromných príjmov za literárnu prácu v periodikách. Jej prvé literárne pokusy podporovala širšia rodina. Mala šťastie.
Na Slovensku jej prvé diela vychádzali od roku 1892 v Národných novinách a Slovenských pohľadoch, neskôr spolupracovala s detskými časopismi Zornička a Dětský máj. Začínala vydávaním básní, no už čoskoro sa rozhodla venovať i próze.
Vo svojich dielach zobrazovala trpké osudy obyčajných ľudí, no tiež hlboko nazrela do ľudských duší. Vo svojich dielach z vidieckeho a malomestského prostredia opísala s kritickým nadhľadom každodenné rodinné starosti. I keď v začiatkoch literárnej kariéry využívala často komickosť postáv i situačnú komiku, neskôr vyostrila konflikty, či už sociálne alebo etické, čím sa jej diela stali hlbšími, vážnejšími a postavy tragickejšími.
Svojou tvorbou sa od začiatku radí do obdobia realizmu, kde sa približuje kvalitou takým autorom ako sú Svetozár Hurban Vajanský, Martin Kukučín alebo Jozef Gregor Tajovský. Vo svete slovenskej literatúry sa však zapísala najmä ako zakladateľka modernej slovenskej literatúry pre mladších.
V roku 1947 jej bola udelená cena Národný umelec, najvyššia vo vtedajšej dobe.

mojE-knihy majú v ponuke pestrú škálu tejto najmä deťmi obľúbenej básničkárky. Veď kto by nepoznal Čin Čina, Fialôčku či Žabiatko a spústu iných, ktoré tvoria prvé krôčiky v detskom jazykovom mikrosvete, takom dôležitom pre maličké detské jazýčky.
My vyberáme ale trochu iné gusto – zbierku poviedok, resp. spoločenských noviel spútaných do knižnej väzby s názvom Žena (2022). Vychádzajú vo vydavateľstve Zabudnuté knihy – aké príznačné!
Ide o príbehy z dedinského prostredia, tak dôverne známeho autorke: výber obsahuje poviedky Žena, Ondráš, Nad hrobom, V otroctve, Sokovia, Pod svietňom, Na záletoch a Fako Ďura Kotúlku.
Pozrime sa hneď na prvú – Žena. Gazdovi Štefanovi, otcovi piatich detí, zomrela žena. Dej sleduje obdobie dvoch rokov, za ktoré sa gazda snaží priviesť deťom dobrú matku a sebe dobrú ženu. Do jeho domu prichádza Iva, ktorá chce všetko poriadne zastúpiť, ale klebety a jej rázne kroky zneisťujú gazdu a niekoľkokrát sa rozhoduje, čo so svadbou. Ivina pozornosť, starostlivosť a snaha pomôcť mu s pitím i zárobkom grošov a, samozrejme, s deťmi, si nakoniec získa Štefanovo srdce. Aj v jednoduchej realite autorka krásne vykresľuje, aké je dôležité prijatie, keď sa dvaja ľúbia.

Nuž, milá publikácia, ktorá sa ešte časom určite stane vzácnejšou – v dnešnom rýchlom konzume a absencii času.