Jürgen Thorwald

Sugestívny záber, na ktorom uhladený starší muž v bielej košeli, s bielym klobúkom, masívnym pečatným prsteňom a tenkou cigaretou medzi ukazovákom a prostredníkom pravej ruky prezerá písomnosť – cítite závan lekárskej sterility, čistoty, akýsi neidentifikovateľný výraz neomylnosti a Olympu:
Jürgen Thorwald (1915 – 2006) sa narodil v nemeckom Solingene a jeho prvé rozprávačské a spisovateľské pokusy z chlapčenských čias sa spájajú s námorníctvom, medicínou, letectvom a literatúrou.
Začal študovať medicínu, štúdium však prerušil pre ochorenie obličiek, ktoré mu zmenilo celý život. Rozhodol sa stať učiteľom ako jeho otec, a tak študoval filológiu, hoci viac v nemocničných izbách než v posluchárňach. Keď vypukla vojna, povolali ho do námorníctva, ale vzápätí vyhlásili za neschopného služby. Vďaka spisovateľskému nadaniu ho prijali ako „zelenáča“ na oddelenie vrchného velenia námorníctva, kde sa podľa amerického a anglického vzoru snažil vypracovať na fundovaného námorného spisovateľa. V roku 1948 mu vyšla kniha pod názvom Začalo to na Visle, dielo, ktoré podľa kritiky vtedajšej medzinárodnej tlače prevýšilo v námete a v duchovnom postoji všetky ostatné zobrazenia nemeckej porážky na východe. Nasledovalo pokračovanie: Koniec na Labe. Dnes sú obidve dostupné v jednom zväzku Veľký útek, ktoré sa dodnes považuje za klasické historické dielo. Niečo podobné platí aj pre jeho dvojzväzkové dejiny chirurgie: Storočie chirurgov a Ríša chirurgov. Zožali celosvetový úspech podobne ako kriminálno-historické odborné publikácie Storočie detektívov a Hodina detektívov.

Aj mojE-knihy vám prinášajú populárno-vedeckú publikáciu Ríša chirurgov (2023) – jej názov napovedá, že ide o pokračovanie Storočia chirurgov. Začíname presne tam, kde sme v predchádzajúcom zväzku skončili. Lekárska obec bola presvedčená, že po vynájdení narkózy a antisepsy sa im otvorili dvere k chirurgii jednotlivých orgánov. Ešte však netušili, aké prekážky a neúspechy ich na tomto poli čakajú a koľko tajomstiev budú musieť odhaliť a koľko záhad treba rozlúštiť.

Šestnásteho októbra 1846 sa v Massachusetts General Hospital v Bostone podarilo uskutočniť prvú bezbolestnú operáciu pod narkózou. Začína sa tak bezprecedentný vývoj modernej chirurgie. Doba, keď lekár, chirurg, musel byť odvážny experimentátor, chemik, vedec, konštruktér, mäsiar a človek bez empatie, skončila. Vynájdením narkózy sa rozpútala vojna o moc a vplyv a vedomosti lekárov sa odrazu mohli rozširovať nevídanými smermi. Jürgen Thorwald opisuje jej rozhodujúce etapy prostredníctvom pôsobivých príhod, ktoré stáli na počiatku nových medicínskych poznatkov a metód. Rozpráva o boji za uznanie, o víťazstvách, ale aj o porážkach priekopníkov chirurgie.
Ríša chirurgov, ktorá pôvodne vyšla v roku 1958, zobrazuje boje chirurgov o „biele miesta“ ľudského tela – srdce, pľúca, štítnu žľazu, miechu a mozog. Dejiny chirurgie v knihe Ríša chirurgov siahajú až do najmodernejších čias a atraktívne sú aj vďaka pohnutým ľudským osudom odohrávajúcim sa na ich pozadí a dramatickým životným príbehom, ktoré stoja za každým novátorským chirurgickým činom. Pútavé rozprávanie o storočí, v ktorom bola objavená anestéza, chirurgovia si začali umývať ruky a nástroje, úspešne previedli cisársky rez, operácie žalúdka, slepého čreva či srdca. Narkóza pomocou éteru, antisepsa či asepsa položili základy chirurgie, akú poznáme dnes.
Ak politici hovoria o ríšach, ktoré tvorí vojenská a hospodárska moc, Thorwald hovorí o ríši, ktorá vznikla z boja o život človeka. Jej hrdinami sú lekári a lekárky.