Josef Klíma

Josef Klíma (19.marec 1951, Praha) je český novinár, spisovateľ a televízny reportér, jeden zo zakladateľov českej investigatívnej žurnalistiky.

Vyštudoval Gymnázium Oty Pavla v Radotíne a Fakultu žurnalistiky Univerzity Karlovej. Spoluzakladal týždenník Reflex, v rokoch 1990–1992 bol jeho šéfreportérom, spoluzakladal aj české televízne investigatívne relácie Na vlastné oči, Súkromné drámy a v rokoch 2014–2018 moderoval reláciu Očima Josefa Klímy. V júli roku 2018 prešiel ku televízii Seznam. Natočil viac než 400 televíznych reportáží. Dvanásť rokov písal stĺpčeky do Lidových novin – do rubriky s názvom Posledné slovo. Usporiadava prednášky pre stredoškolákov a učňov na tému kriminality mládeže po celej republike.

Vydal CD Na vlastné uši (1999, autor hudby i textov), koncertuje s triom Na vlastné uši band.

Je nositeľom novinárskej Ceny Ferdinanda Peroutky (2006) a Ceny Jana Beneša (2009). Získal päť ocenení TýTý za osobnosť televíznej publicistiky, jedno ako absolútny víťaz.

Od roku 1970 je ženatý s Janou Klímovou, má dve deti, Kryštofa (1977) a Kristýnu (1981).

Novinár Josef Klíma je legenda československej investigatívnej žurnalistiky. Už v 90. rokoch sa profiloval ako jeden z prvých v Československu. Dostal sa až nebezpečne blízko k najvýznamnejším mafiánom a zločincom porevolučného Česka a Slovenska. V Prahe pátral aj po Mikulášovi Černákovi.

Videl a zažil, ako mafia a podsvetie v raných 90. rokoch získavali moc a naberali v čerstvom kapitalizme na sile. Klíma taktiež natočil reportáž o únose prezidenta Michala Kováča a takmer sa dostal do stretu so Slovenskou informačnou službou. „SIS-ka je mocná,“ varovali ho v 90. rokoch bratislavské zdroje. Vtedy mu bolo naznačené, že sa to uskutočnilo pod záštitou Slovenskej informačnej služby a Ivana Lexu. Vnímal a aj do svojej tvorby pretavil „superstarovský“ syndróm zločincov ako Jiří Kajínek či Mikuláš Černák.

V 90. rokoch začali zárodky gangov. Havel udelil amnestiu, ktorá prepustila 20-tisíc väzňov rovno z väzníc na ulicu s nulovou záchrannou sociálnou sieťou. K formovaniu prvých gangov, síce to je politicky nekorektné, ale dochádzalo často v niektorých rómskych rodinách. Tie predtým napríklad vekslovali alebo „pásli“ dievčatá. Tak sa kapitalizovali. Začali to robiť organizovane. Teda bolo to v tom čase veľmi primitívne. Narukovali sem napríklad aj prvé cudzojazyčné gangy, väčšinou hovoriace po rusky. Začali tu obchádzať menších podnikateľov, ktorí si tu napríklad otvorili nočný klub či diskotéku, ale aj cukráreň. Klasickým spôsobom im povedali, že “buď nám budete platiť, alebo vám to tu vyhorí.”Boli to začiatky toho, keď sa tu začali formovať kriminálne, a v tom čase aj dosť násilné, gangy. Dalo by sa povedať, že prvým českým bossom v 90. rokoch bol Ivan Jonák s jeho neslávne známou diskotékou Discoland. S týmito a mnohými inými “čiernymi” skutočnosťami mal do činenia tento navýsosť odvážny muž. Je fajn, že veľa toho zachytil na papieri a my máme možnosť nahliadnuť do tohto “tmavého” zákulisia, aby sme niekedy v budúcnosti možno boli pripravení zabrániť konaniu zla…

Od Josefa Klímy majú mojE-knihy príbeh z reálneho komunistického obdobia: Sedem schodov k moci (2023).

Populárny spisovateľ predkladá napínavý príbeh ženy, ktorá vedela okúzliť, vedela si ísť tvrdo za svojím, milovala luxus, vplyvných mužov a moc. Dej je voľne inšpirovaný českým politickým prostredím po roku 2000. Sleduje životnú cestu a kariérny vzostup vidieckej servírky Anny Malej až do najvyšších politických poschodí…

Anička, gazdinka z dediny, sa stará o matku (ktorá, mimochodom, Aničku zneužívala na svoje pohodlie). Raz zdedila byt v Prahe po smrti neznámeho otca. Tým sa rozpútala vlna nepredvídaných udalostí. Anna si hľadala prácu a našla ju v kantýne politikov poslaneckej snemovne. Začala sa zoznamovať s vplyvnými ľuďmi a postupne sa dostala až na riaditeľstvo ministerstva. Ťahala za nitky, prospech si užívala “za posteľ” a prepadla všetkým zvodom moci. Bohužiaľ, aj keď sa snaží byť ktokoľvek pravdovravný a čistý, okolnosti to vždy poškvrnia nečistými skutkami.