Josef Čapek

Maliar-kúzelník, spisovateľ, veľký fanúšik detí a ich sveta, ale aj ctiteľ svojich umeleckých kolegov, ktorým tiež venoval viaceré diela. Muž rozprávkovej predstavivosti pozerajúci cez okrúhle okuliarky očami pretavujúcimi náš normálny svet do príťažlivých čarovných mimosvetov. Veď kto by nepoznal úsmevné príhody Psíčka a Mačičky, ktoré si aj sám nezameniteľne s nikým ilustroval?

Josef Čapek (23. marec 1887, Hronov – apríl 1945, koncentračný tábor Bergen-Belsen, Nemecko) bol český maliar, spisovateľ, ilustrátor, grafický dizajnér, novinár, kostýmový výtvarník, výtvarný teoretik, publicista, grafik, scénograf a redaktor pôsobiaci v Prahe, starší brat Karla Čapka.

Narodil sa do vzdelanej rodiny lekára, kde ho volali Peča. Vychodil obecnú a meštiansku školu, následne nemeckú odbornú tkáčsku školu, kde nevynikal dobrým prospechom, a preto istý čas pracoval ako robotník v tkáčovni. Vďaka sestre Helene a jej snúbencovi, ktorí presvedčili rodičov, mohol v roku 1904 začať Čapek študovať na Umprum (Uměleckoprůmyslní škola) a tiež v tamojšej špeciálnej škole dekoratívnej maľby. Z obdobia štúdia pochádzajú jeho prvé dochované kresby a olejomaľba V zahradě. Prvé výraznejšie olejomaľby a kresby ovplyvnené fauvizmom a expresionizmom vznikli na študijnej ceste v rokoch 1910 a 1911. Táto cesta ho zaviedla do Paríža a Marseille, navštívil aj Španielsko.

Bol spoluzakladateľom moderne orientovanej umeleckej spoločnosti s názvom Skupina výtvarných umelcov, ktorá sa schádzala v pražskej kaviarni Union. V tomto období namaľoval svoje prvé kubistické obrazy. V roku 1912 sa stal členom Spolku výtvarných umelcov Mánes a redigoval časopis Volné směry, ktorý spolok vydával. Už v tomto období vznikali prvé literárne práce, s bratom Karolom vydával generačný Almanach. V júli roku 1915 bol povolaný k vojenskému oddielu, pre silnú krátkozrakosť a astigmatizmus však odvedený nebol. V roku 1918 sa stal spoluzakladateľom a členom skupiny Tvrdošijní. Podpísal Manifest českých spisovateľov a začal redigovať satirický časopis Nebojsa.

V rokoch 1920 až 1922 prešiel Čapek výtvarným obdobím tzv. druhého kubizmu. V ďalšom období, 1923 – 1927, tvoril prevažne oleje a kresby so sociálnymi motívmi, neskôr maľoval obrazy s motívmi českej dediny a detí v jednoduchom štýle. V roku 1929 sa stal členom Umeleckej besedy a písal pre jej časopis.

Popri maľovaní sa venoval aj knižnej grafike, scénickému výtvarníctvu a tiež písaniu. Pôsobil ako redaktor Národných listov a neskôr Lidových novin. Roky 1921 až 1932 predstavujú tiež jeho spoluprácu s Národným divadlom, Divadlom na Vinohradech, so Stavovským divadlom a s Národným divadlom v Brne, v ktorých pôsobil ako javiskový výtvarník.

Jeho reakcia na nastupujúci nacizmus v Nemecku sa prejavila aj v jeho tvorbe. V Lidových novinách sa objavila séria protinacistických karikatúr. V roku 1938 vydal vrcholné dielo Umění přírodních národů, ktoré predstavuje výsledok jeho celoživotného štúdia a svedčí o jeho mimoriadnom rozhľade a vzdelaní. Odmietol ísť do exilu so slovami „někdo musí s národem zůstat“. 1. septembra 1939 bol podobne ako ďalší zatknutý. Gestapo ho odvlieklo z dovolenky v Želive u Humpolce. Odviezli ho do Pankráckej väznice, odtiaľ do koncentračného tábora Dachau, potom do Baldu, Oranienburg-Sachsenhausenu a nakoniec do Bergen-Belsenu v Dolnom Sasku, kde zomrel na týfus. Miesto jeho posledného odpočinku nie je známe.

Z bohatej ponuky bratov Čapkovcov vyberáme audioknihu Josefa v češtine – Tieň paprade (Stín kapradiny, 1930): Dvaja dravci roklín a húštin vychádzajú z lesov… Dvaja pytliaci, ktorí v panike zabijú horára, sa vydávajú na útek pred spravodlivoosťou i pred vlastným svedomím. Obklopení lesom sú nejskôr opojení voľnosťou, krásou a silou prírody, ale postupne ich začnú prenasledovať výčitky a situácie ich popudzujú k páchaniu ďalších zločinov. Keď pre nich les prestane byť priateľským útočiskom, prepadnú beznádeji…Príbeh je napísaný na vysokej literárnej úrovni: rytmus reči, nečakané slovné obraty, zvukomalebnosť jazyka a symbolika. Keď začne hovoriť les a keď autor popisuje prostredie, vznikajú skutočne surrealistické obrazy prírody…