Hana Lasicová

Hana Lasicová (1. február 1981, Bratislava) vyštudovala ekonómiu na Ekonomickej univerzite vo Viedni a komparatívnu literatúru na Sorbonne v Paríži, kde potom žila tri roky a pracovala v oblasti personalistiky. O svojom ročnom študijnom pobyte vo Veľkej Británii napísala knihu Sedím si v Manchestri na kameni a je mi…? (2005). Jej druhá kniha Pravdivý príbeh lži (2010) sa odohráva v Paríži. Žila vo Viedni, Varšave, v Manchestri a v Paríži, ale najlepšie sa cíti v rodnej Bratislave. Hana Lasicová je dcérou Milana Lasicu a Magdy Vášáryovej. Svojim dvom deťom nechala priezvisko ich slávneho dedka. Jemu venovala dielko Všetko o mojom otcovi (2014), jedinečnú knihu rozhovorov medzi otcom Milanom a ňou. Otec rozpráva o svojom detstve a dospievaní, o vzťahoch so ženami a manželstve, o sebe ako o otcovi, o rodine… Neobišla ani deti, inšpirovaná tými svojimi – Pupo a Fazuľka (2017) je veselá knižka pre deti od štyroch rokov o dvoch rozdielnych a predsa skvelých škôlkaroch, ktorí sú úplne obyčajní. Pupo nosí okuliare, má guľaté bruško a často sa bojí. Fazuľka je zase malá, hanblivá a rada trucuje. A predsa sú obaja skvelé deti – tak, ako aj ostatné! Ich príbehy deťom ukážu, ako sa popasovať s každodennými problémami, ako získať zdravé sebavedomie a ako sa tešiť z toho, že sme rôzni – veď práve vďaka tomu je každý z nás skvelý a jedinečný. Je aj spoluautorkou scenára k obľúbenému rodinnému seriálu Oteckovia.

Inej kategórie je príbeh mladej Anky, ktorá slúži ako pomocnica vo vysokopostavenej viedenskej rodine v čase rozpadu rakúsko-uhorskej monarchie a nesie jednoducho názov Slúžka (2013). V tom čase odchádzalo množstvo mladých dievčat (často nedobrovoľne) do Viedne, medzi nimi aj Anka, nemanželské, všetkými odstrkované dievča z Banskej Štiavnice, ktorú matka pošle v roku 1908 slúžiť ako pomocnicu do vysokopostavenej viedenskej rodiny. Otázkou je, či Anka dokáže zvládnuť nielen množstvo otrockých pracovných povinností, ale aj stratu domova a svoje menejcenné postavenie v spoločnosti. Okrem toho na ňu ako na mnohé slúžky čakajú pokusy zvodcov z vyšších kruhov, ktorí sú ochotní sľúbiť hocičo, aby si mohli užiť s naivnými dievčatami túžiacimi po lepšom živote. Je inšpirovaný spomienkami na Annu M., ktorá bola to slúžkou a pestúnkou autorkinej mamy a tety, Magdy a Emílie Vášáryových. Keď Hana pripravovala knihu, študovala dobové príručky o upratovaní, čítala noviny, v ktorých sa písalo o samovraždách slúžok, a napokon našla unikátne rozhovory s bývalými slúžkami. Dozvedela sa teda, ako táto veľká a prehliadaná skupina žien žila. Pracovali dvadsať hodín denne a pani mohla kedykoľvek povedať, že von nejde ani vtedy, keď mala slúžka pár hodín počas nedele voľno. Spávali v malých kuticiach, často na zemi. Boli teda súčasťou rodiny, no mali skôr postavenie zvieraťa ako človeka. Na motívy knihy vznikol minulý rok rovnomenný film Mariany Čengel Solčanskej. Aktuálne vydanie Slúžky (2023) vychádza s obrazovou prílohou z nakrúcania a s autorkiným predslovom.

Hana Lasicová je talentovaná slovenská spisovateľka a môžeme sa tešiť, čím nás táto krásna dlhovláska s veľkými očami ešte prekvapí.