Edita Stein

Edita Stein (október 1891, Vroclav – 9. august 1942, nacistický koncentračný tábor Osvienčim) rehoľným menom Terézia Benedikta od Kríža (12. október 1891, Vroclav – 9. august 1942, nacistický koncentračný tábor Osvienčim), bola nemecko-židovská filozofka, bosá karmelitánka, mučenica katolíckej cirkvi, vyhlásená za svätú a za spolupatrónku Európy. Podľa katolíckeho kalendára sa jej sviatok slávi 9. augusta.

Narodila sa ako posledné z jedenástich detí na sviatok Jom kipur roku 1891 v ortodoxnej židovskej rodine. Už ako štrnásťročná sa vzdala židovskej viery a vyhlásila sa za ateistku. V rodnom meste vyštudovala na vysokej škole germanistiku a históriu, od roku 1912 sa stala žiačkou Edmunda Husserla, neskôr jeho asistentkou na univerzite vo Freiburgu. V roku 1916 obhájila svoju dizertáciu na tému O probléme empatie. Ako žene jej neumožnili habilitovať sa ani u Husserla, ani na iných univerzitách vtedajšieho Nemecka. V tomto období spoznala i Maxa Schellera a Romana Ingardena, ktorí jej ponúkli nový pohľad na vieru.

Zásadný obrat v jej živote nastal počas prázdnin roku 1921. Pri čítaní Autobiografie sv. Terézie z Ávily prežila vnútornú konverziu: prijala krst a vstúpila do katolíckej cirkvi. Krátko nato začala vyučovať na dievčenskej škole sestier dominikánok v Speyeri. Pri práci na preklade spisu Tomáša Akvinského O pravde sa bližšie zoznámila s katolíckou filozofiou. V roku 1932 začala ako docentka prednášať na Nemeckom inštitúte v Münsteri, ale po nástupe nacistického režimu roku 1933 musela miesto opustiť. Krátko nato napísala list pápežovi Piovi XI., aby Vatikán neprehliadal perzekúcie Židov a katolíkov, ktoré sa dejú v hitlerovskom Nemecku.

V roku 1934 vstúpila do karmelitánskeho kláštora v Kolíne nad Rýnom a prijala rehoľné meno Terézia Benedikta od Kríža (toto meno malo i symbolický význam „Terézia, požehnaná skrze kríž“). Tu napísala svoju metafyzickú prácu Časné a večné Bytie. V roku 1938 zložila večné sľuby a odišla do kláštora v holandskom Echte. Tu pracovala na štúdii o sv. Jánovi z Kríža s názvom Veda kríža. V roku 1940 Hitler obsadil i Holandsko a i tu začalo prenasledovanie židovského obyvateľstva. To vyvrcholilo v júli 1942 po zverejnení listu holandských biskupov proti nacistickému rasizmu, kedy sa prenasledovanie obrátilo i voči pokrsteným Židom.

V 1942 ju v kláštore zatklo Gestapo, spolu s jej rodnou sestrou Rózou, ktorá ako konvertitka tiež vstúpila do karmelitánskeho rádu. Obe transportovali do Osvienčimu, kde zahynuli v plynovej komore.

Edita Steinová sa stala prvou kanonizovanou židovského pôvodu. Za svätú a súčasne za spolupatrónku Európy ju vyhlásil pápež Ján Pavol II. (1998).

Z bohatej ponuky kníh, ktoré boli vydané na Slovensku, vyberáme takú, ktorá môže osloviť aj nefilozofov: Príbeh jednej židovskej rodiny (1965). S jej písaním začala po nástupe nacizmu k moci a začiatku prenasledovania židovského obyvateľstva. Vo svojom nedokončenom diele sa vracia do rokov detstva a mladosti vykreslených na pozadí každodenného života jednej židovskej rodiny v cisárskom Nemecku na začiatku 20. storočia. Prináša spomienky na svoje študentské roky, pôsobenie v sanitárnej službe v poľnej nemocnici, štúdium fenomenológie a filozofické prostredie okolo zakladateľa fenomenológie Edmunda Husserla, až po ukončenie štúdia a zloženie doktorskej skúšky a nástup do funkcie Husserlovej asistentky vo Freiburgu. Pútavý text, v ktorom opisuje rodinné vzťahy, zážitky v školskom prostredí, skúsenosti, priateľstvá, nádeje aj sklamania a tiež vášnivú oddanosť štúdiu a hľadaniu pravdy, umožňuje hlbšie poznať jej osobný, rodinný i vedecký život a zároveň vystupuje ako svedectvo o ľudských a osobných kvalitách tejto neobyčajnej ženy ako aj epochy, v ktorej sa formovali jej budúce postoje a názory na človeka a jeho miesto vo svete.