Witold Szabłowski

Opäť tu máme kvalitu od Absyntu, niečo iné obrazom i literami, oboje vysokokvalitné a poľské. Je tu Witold Szabłowski (27. jún 1980, ostrov Mazowiecka), poľský novinár a reportér, od roku 2006 spojený najmä s denníkom Gazeta Wyborcza a jeho reportérskou prílohou Duży Format.
Patrí medzi najvýraznejších predstaviteľov mladej generácie poľskej reportážnej školy. Vyštudoval žurnalistiku a politológiu na Varšavskej univerzite. Medzi jeho osudové témy patrí najmä Turecko, kde študoval a istý čas aj žil. V roku 2008 sa stal laureátom ceny Melchior v kategórii Inšpirácia roka za „nadviazanie na najlepšiu školu reportáže, zobrazenie neznámeho Turecka, pravdivý dokument, skromný, ale poetický jazyk“.
V roku 2014 vydal knihu Tancujúce medvede (Absynt 2017). História tancujúcich cirkusových medveďov je presnou metaforou dvadsiatich piatich rokov od pádu komunizmu v strednej Európe. Knižka vyšla s veľkým úspechom v USA v prestížnom vydavateľstve Penguin, čo Szabłowskému otvorilo dvere do Spojených štátov. Knižka Ako nakŕmiť diktátora vyšla v roku 2019 naraz v poľskom origináli i v anglickom preklade vydavateľstva Penguin. V roku 2020 vydal jej voľné pokračovanie Čo sa varí v Kremli, v tejto reportážno-kulinárskej knihe sa venuje dejinám a kuchyni Ruska a Sovietskeho zväzu.

Z pomerne bohatej ponuky na mojE-knihy vyberáme práve z okruhu týkajúceho sa Turecka: Vrah z mesta marhúľ (Vydavateľstvo Absynt, 2017):
Dielo je súborom reportáží o Turecku, ktoré Witold Szabłowski priebežne publikoval v Dużom Formate. Za túto knihu si vyslúžil nomináciu na najprestížnejšiu poľskú literárnu cenu Nike.
Na obyčajných ľuďoch a ich príbehoch v nej ukazuje schizofrenickú povahu rozpolteného Turecka. Na príbehoch konkrétnych ľudí a ich osudov rozpráva o tom, čo je v Turecku krásne i škaredé, o tom, čo funguje i čo sa stráca v nezmyselných paradoxoch rozpoltenosti.
Kto je Ali Aǧca, ktorý v roku 1981 spáchal atentát na pápeža Jána Pavla II.? Ako to vyzeralo v roku 2013 pri protestoch proti zrušeniu istanbulského parku Gezi, ktoré prerástli do obrovských protivládnych demonštrácií? Niektorí neznášajú Orhana Pamuka, ale všetci milujú Atatürka. Cítia sa ako Európania, no nechcú sa nechať ovplyvniť Úniou. Hrdosť a česť sú vlastnosťou každého Turka, no v ich ponímaní ústia aj do vrážd v rodine.
Za knihu dostal autor Cenu Anglického PEN klubu za rok 2013.
Vyšlo v cykle Prekliati reportéri.