Virginia Woolfová

Žena, ktorá na vás pozerá hlbokým pohľadom veľkých očí, skúmajúca život, čo jej beží na pozadí – orlí nos, plné pery, dlhé vlasy zopnuté do jednoduchého drdolu, občas cigareta v štíhlych prstoch, kožušina okolo pliec: Virginia Woolfová (25. január 1882, Londýn – 28. marec 1941, East Sussex, Anglicko) bola záhadná žena trpiaca ťažkými depresiami, slobodomyseľná anglická spisovateľka, kritička, esejistka a feministka.

Adeline Virginia Stephenová sa narodila v Londýne a bola vychovaná spolu s niekoľkými vlastnými súrodencami aj súrodencami z prvého matkinho manželstva v typickej viktoriánskej rodine. Už v mladosti mala psychické problémy, predovšetkým v období po matkinej smrti roku 1895. V roku 1904 zomrel na rakovinu aj jej otec, zakladateľ Dictionary of National Biography. Keď v roku 1906 zomrel brat Toby, Virginia sa znova psychicky zrútila a prvý raz sa pokúsila spáchať samovraždu. So sestrou sa po otcovej smrti presťahovali do Bloomsbury, kde sa neskôr začala schádzať skupina intelektuálov a umelcov. Bloomsbury Group a jej názory ovplyvnili aj dielo Virginie Woolfovej, ktoré sa môže chápať ako dialóg s Bloomsbury a konkrétne s ich sklonom k doktrinárskemu racionalizmu.

Virginia sa v roku 1912 vydala za Leonarda Woolfa, kritika a autora statí o ekonomike. V roku 1917 Woolfovci kúpili ručný tlačiarenský stroj a založili nakladateľstvo Hogarth Press, ktoré vydalo nielen niektoré knihy Virginie Woolfovej, ale aj iné významné modernistické diela, vrátane básní T. S. Eliota alebo prekladu kompletného diela Sigmunda Freuda. Na prelome rokov 1940/1941 prišla pod vplyvom druhej svetovej vojny ďalšia, neobyčajne silná duševná kríza. Virginia Woolfová trpela hlbokými depresiami. Po tom, ako koncom októbra 1940 zničila bomba jej londýnsky dom, odišla do Monk’s House v Rodmelle na juhu Anglicka. Tu 28. marca 1941 spáchala samovraždu utopením v neďalekej rieke Ouse.

Jej prvý román Plavba (1915) vyšiel po šesťročnej práci. V roku 1919 vyšiel druhý román Noc a deň, ktorý je svojím poňatím, rovnako ako predchádzajúce dielo, ešte tradičným románom. V 20. rokoch sa vo Woolfovej tvorbe začal presadzovať nový, poetickejší a subjektívnejší štýl, ktorý jej umožnil vyjadriť myšlienky postáv a orientovať romány omnoho intímnejšie a introspektívnejšie. Jakobova izba bola vydaná v roku 1922 – tu sa prvý raz tento nový štýl presadil. Nasledovali romány Pani Dallowayová (1925), K majáku (1927) a Vlny v roku 1931. Tieto romány ju zaradili k najvýraznejším a najuznávanejším románopiscom svojej generácie. Cieľom týchto prác bolo odhalenie ženského vnútra a skúseností ako alternatívy k dominujúcemu mužskému pohľadu na svet. Zvláštnu pozíciu má román Orlando, vydaný v roku 1928, sledujúci osud hlavného/hlavnej hrdinu/hrdinky, ktorý/ktorá prechádza rôznymi dobami, od alžbetínskeho dvora až do roku 1928. Dielo bolo napísané po rozchode so ženou – ako sama Woolfová vyhlasovala, necítila sa ani ako žena, ani ako muž. A to Orlando zrkadlí. Virginia Wollfová bola aj plodnou esejistkou, napísala viac ako 500 esejí do rôznych časopisov a zbierok s témami feminizmu a problémami, s ktorými sa stretávajú ženy-spisovateľky. Zo spomínanej knihy pochádza aj známy citát: “…Písanie ženy je vždy ženské, nemôže byť inak než ženské, a prinajlepšom je veľmi ženské….” Dlho obchádzaný a potlačovaný ženský prístup k písaniu podľa jej slávnej formulácie vyžadoval „päťsto libier ročne a vlastnú izbu“. Virginia Woolfová patrí k najvýznamnejším modernistom 20. storočia, je považovaná za veľkú inovátorku v oblasti anglického jazyka a jeho použitia v beletristickom diele. Vo svojich dielach experimentovala s psychologickými motívmi a rôznymi možnosťami prerušovaného rozprávania a chronológie, sústredila sa na emocionálne stavy svojich postáv. Woolfová sa kriticky vyjadrovala na adresu súdobého vzdelávacieho systému, predovšetkým univerzít, a kladie si otázku, do akej miery sú práve školy zodpovedné za vojnu a neľudskosť v spoločnosti. Teoreticky sa zaoberala reformou vzdelávacieho systému, resp. vytvorením úplne nového systému, ktorý by v mladej generácii nepodporoval súťaživosť a egoizmus, ale humánne a kooperatívne postoje.

Poďte s nami do svojho pohodlia a ponorte sa!