Tereza Bínová

Tereza Bínová (1990) žije v Brne, vyštudovala sociálnu antropológiu, psychológiu a výtvarnú výchovu. Vydala už štyri básnické zbierky – Souborná zkouška (2014), Pan Bína (2016), Mezera je prázdné místo (2017) a tohoročnú novinku Červený obr (2023). Pracuje ako psychologička.

Ako tvorí pozoruhodná poetka Tereza Bínová? “Sadám si a nútim sa písať,” priznáva.
Vydáva sa nevšednými cestami poézie. Svoje prvé dve zbierky originálne utvorila z „požičaného“ materiálu – Súborná skúška je zostavená podľa vopred stanovených pravidiel zo študijných skrípt a Pan Bína z historiek o jej dedkovi. Tretia zbierka Medzera je prázdne miesto sa nehlási k žiadnej dopredu vytýčenej metóde, napriek tomu je na prvý pohľad premyslene vystavaná. Tereza Bínová v nej dokáže sústredene skúmať jediný okamih, všímať si zdanlivo nenápadné gestá, nevidené veci a javy, prázdne miesta, okamihy predtým a potom. Stavia každú báseň na nejakom princípe, na kontraste, reťazení, v litániovom opakovaní určitých slov, s čím často korešponduje aj zvláštne grafické usporiadanie. Každé slovo akoby si v jej básňach vyžadovalo samostatnú pozornosť. To všetko v podstate za absencie osobnej roviny a citového zaujatia. Vo svojich básňach krátkeho formátu dokáže obratne zachytiť prchavosť okamihu a naproti tomu poukázať na prežitok rýdzej prítomnosti. Prchavosť okamihu približuje veľmi civilne na každodenných činnostiach, zároveň pripomína ľudskú zaslepenosť rutinou. Tak vznikla jedinečná poézia, ktorá nemá na českej literárnej scéne obdobu.

Ponúkame jej čerstvú novinku Červený obor (Červený obr, 2023):
Pokúsili sme sa skrotiť vesmír poetickými rozprávkovými spojeniami plnými nekomplikovaných kontrastov: žeravý Červený obor, ľadový Biely trpaslík. Konceptuálny cyklus prináša bezprostrednosť, hravosť a hĺbku básnickej výpovede.

Predstavuje ponor do toku času jedného ľudského života, ktorý nie je prežívaný lineárne, ale cyklicky. Jedine v neustále sa opakujúcom prežívaní niečoho sa dá nájsť vytúžené zavŕšenie, ktoré v sebe zároveň skrýva nový začiatok. Ako deň predcháza do noci a bdenie do spánku, tak sa aj dospelá žena v týchto básňach stáva dieťaťom, ktoré svojim jazykom po prvýkrát ohmatáva okolitý svet, aby sa v ďalších veršoch čírym mrknutím oka stalo starostlivou matkou. Všetko sa pritom deje akoby naraz, vždy po prvýkrát a zároveň naposledy, v opakujúcom sa cykle konca a začiatku. V jej textoch je možné vnímať aj tichú vzburu proti tomuto nekonečne spravodlivému kolobehu, v ktorom hviezdy požierajú planéty, zatiaľčo my počítame svoje nadýchnutia.

Žhavý Červený Obr

spolyká všechny planety

a stane se ledovým Bílým Trpaslíkem.