Oľga Feldeková (28. marec 1943, Martin) je sympatická staršia dáma, vždy pekne elegantne upravená, so zaujímavou umeleckou bižutériou a špinavoblonďavým zostrihom krátkych vlasov. Nenájdete ani jeden záber, na ktorom by sa neusmievala: slovenská prozaička, novinárka, scenáristka a dramaturgička, glosátorka a manželka spisovateľa Ľubomíra Feldeka.
Vyrastala na Orave, po maturite rok pracovala v Tesle v Nižnej, potom študovala žurnalistiku na FiF UK v Bratislave. V rokoch 1977 – 1983 bola redaktorkou Nového slova mladých, potom pracovala ako scenáristka a dramaturgička Slovenského filmu. Okrem vlastnej tvorby sa tiež venovala prekladaniu z poľštiny. S manželom má päť dospelých detí a už niekoľko rokov je pravidelne jednou z účinkujúcich glosátorov v humoristickej relácii Sedem (TV JOJ) – v minulosti Sedem s.r.o (TV Markíza). Prechodne žila v Prahe, v súčasnosti žije v Bratislave.
Pre deti začala písať už počas vysokoškolského štúdia. Jej prvou väčšou prácou bola próza Prvé lásky, ktorú publikovala v Pionierskych novinách v ročníku 1965/66. Knižne debutovala knižkou-hračkou Dnes vám hráme v zlatom ráme (1974), ktorú napísala spolu s manželom. Roku 1975 samostatne vydala prozaickú zbierku Rozprávky pre dievčatko, ktoré patria k reprezentatívnym textom slovenskej nonsensovej autorskej rozprávky. Svoje ďalšie knihy – Sťahovanie na mieste (1976), Dievča a šťastie (1979) a Veverica (1985) – adresovala už dospelému čitateľovi: intelektuálny humor a lyrizujúci výraz, prostredníctvom ktorých zareagovala na medziľudské vzťahy, však aj v nich tvorí podstatu jej poetologického inštrumentária. Eseje, poviedky, rozhlasové hry, glosy – široký mnohostranný tvorivý záber.
Zafokusujme napríklad na zaujímavo znejúci názov Minútové romány (2018), v ktorom vie vyčariť príbeh zo zážitkov a slov. Najkrajšie sú jej historky s oravskými motívmi, ale aj ako Bratislavčanka vie rozosmiať i rozosmútiť pekným rozprávaním. V 89 minirománoch sa predstaví brilantná štylistka s vycibreným citom pre prozaický i poetický detail. Naozaj, keby chcela, vedela by svoje miniatúrne príbehy rozšíriť na hrubú knihu, ale stačí takto. Človek má pri jej krátkom útvare pocit, že prečítal obsažný román.
A vyberme aj niečo pre maličkých človiečikov zvaných deti: Rozprávky pre dievčatko…sú zaradené medzi nonsensové rozprávky, ktoré využívajú absurdnosť, grotesku, ľudové prvky:
…Bolo raz jedno mestečko, v tom mestečku bolo námestie, na námestí bol jarmok a na tom jarmoku chcel sedliak predať druhému sedliakovi žrebca. Ľudia z mestečka sa prizerali a medzi nimi sa prizeralo jedno malé dievčatko. A čo sa nestalo! V jednej chvíli sa žrebec postavil na zadné nohy, zaerdžal a začal po námestí skákať. Žrebec sa rozbehol proti dievčatku a preskočil ho. Koho raz preskočí žrebec, ten bude maličký, aj keď bude dospelý…
