Nino Haratischwili

Nino Haratischwiliová (8. júna 1983, Tbilisi, Gruzínsko) je nemecká spisovateľka, dramatička a režisérka gruzínskeho pôvodu. Čitateľov zaujala predovšetkým veľkým rodinným eposom Ôsmy život (pre Brilku) (2014), ktorý bol preložený do mnohých jazykov a stal sa medzinárodným bestsellerom. Jej nasledujúca kniha Mačka a Generál (2018) sa dostala do užšieho výberu Nemeckej knižnej ceny 2018 a v roku 2019 autorka získala Schillerovu pamätnú cenu za mimoriadny prínos literatúre. Z iných spomeňme: Cena Adelberta von Chamissa (2010), Cena Anny Seghersovej (2015) a Giwi Margwelaschwili Award (2016).
V mladosti založila Nino Haratischwili divadelnú skupinu, pre ktorú písala divadelné hry a uvádzala ich na gruzínskych a nemeckých scénach. Vyštudovala film a divadlo v Tbilisi a neskôr divadelnú réžiu na Divadelnej akadémii v Hamburgu. Pri práci režisérky napísala svoj debutový román Juja, ktorý vyšiel v roku 2010 a dostal sa na longlist Nemeckej knižnej ceny aj zoznam Literárnej ceny Aspekty. Autorka žije v Berlíne.

Určite bude vhodné doplniť svoje čitateľské portfólio nejakou knihou tejto mnohokrát ocenenej spisovateľky – na mojE-knihy pre vás vyberáme Môj nežný blíženec (2022):
Miluj blížneho svojho… Román Môj nežný blíženec je v poradí druhým románom gruzínskej autorky píšucej po nemecky, ktorá má dar strhujúco rozprávať rodinné ságy.
Veľmi silný príbeh dvoch ľudí, ktorí sa nemôžu rozísť a ani byť spolu, rodinná tragédia, pohnuté historické udalosti v bývalom ZSSR – to sú dobré témy na dobrý román. Môj nežný blíženec je bolestivý… Začítame sa do strhujúceho príbehu lásky, krutosti a komplikovaných rodinných situácií: „Ide o nás všetkých, či to chceme, alebo nie, sme navzájom pripútaní ako poondiate ťažné psy.“
Príbeh Môjho nežného blíženca sa vyvíja z perspektívy ženskej postavy. Tridsiatnička Stella žije v Hamburgu s manželom a malým synčekom. Jej rutinu naruší adoptovaný brat Ivo, ktorý sa nečakane zjaví v jej živote po dlhoročnej absencii. Ivov príchod je znova „koniec, ktorým sa všetko začalo“: Ivo je syn milenky Stellinho otca. Veľkolepý rozpad rodín, ale aj prijatie nepokrvných príbuzných navždy poznamenajú život všetkých.
Sledujeme dvoch ľudí, ktorých trápia pocity viny a sužuje túžba po intimite. Túžba, ktorá je brutálne deštruktívna. Pre vzťah Stelly a Iva je typická hyperbolizácia a hysterický pátos. Rodina chráni krehkú Stellu, nehovoria o Ivovi, ich mileneckom vzťahu, drogových excesoch, o jej labilite. Nehovoriť je jednoduchšie. Čitateľ musí skladať z drobných fragmentov.
Nakoniec Stella opúšťa Nemecko, objavuje Gruzínsko, opúšťa manžela a synčeka, aby nanovo objavila Iva. Obsesívne hľadajú pravdu… Románové línie pripomínajú antické grécke tragédie: zrkadlenie podobných rodinných katastrof, nemožnosť zvrátenia osudu, ironickú ukrutnosť ľudského života a smrti. V centre románu nie je len konfrontácia vášne a potláčanej túžby, ale aj univerzálnych tém ako vojna, história Gruzínska, sociálnych rol a ideológií.
„Už som na to prišla, ide o deti. Celý čas išlo o ne.“

Katarziu nechá Nino Haratischwiliová v každom čitateľovi.