Marta Kučíková

Nevšedná bytosť… poďme ju teda spolu trošku spoznať – Marta Kučíková, na scénu, prosím!
Čo všetko sa môže prihodiť, keď sa zrelá žena zvyknutá na veľkomesto odsťahuje aj s rodinou do severotalianskeho podhoria Dolomitov a je to nápad jej českého manžela? Chceli byť viac spolu ako rodina a vyhnúť sa hektike pracovných pozícií. Z pôvodných 5 rokov je nateraz zrazu 15! Koldokola zelené kopce s pôvabnými kostolíčkami na vŕškoch, rieka s pstruhmi a čírou vodou z hôr, šalvia a rozmarín rastúci na každom kroku. Na odpočinkovú dovolenku a šliapanie po horách ideálne miesto. Na každodenné žitie už náročnejšie.
A ona, inžinierka ekonómie, začala vypomáhať v miestnom obchode aj v rodinách s domácimi prácami, starala sa o nemohúcich starčekov a k tomu bola taxikárkou svojich detí… Jednoducho – dievča pre všetko.
Pred šiestimi rokmi bojovala so zákernou chorobou – manžel vtedy zostal sám s 3 deťmi v Taliansku. Všetko dobre dopadlo a bolo o životnú skúsenosť naviac… A vychutnávanie života ako takého plnými radostnými dúškami ešte intenzívnejšie.

A ako odštartovalo jej písanie? “Manžel čoskoro po príchode do Talianska založil politický blog, ja som medzitým písala rodine aj známym desiatky siahodlhých listov s veselými zážitkami.”
Tiež jej chýbalo nejaké láskavé “poškrabkanie si” v českom jazyku, na popud kamarátky si teda založila blog, kam začala písať postrehy zo života českej rodinky v Taliansku. Príbehy, ktoré sa jej stali, nič smutné. Je to dobrosrdečná veselá žienka a jej zážitky začali prinášať ľuďom radosť a pohodu. A to ju doteraz nesmierne teší.
„Dnes som typ gazdinej zmiešanej s intelektuálkou,“ charakterizuje sama seba úspešná blogerka a spisovateľka. Bestsellerom sa stala už jej prvá humoristická knižka Talianske jednohubky, v ktorej s vtipom opisuje svoje zážitky a predovšetkým taliansky životný štýl. Autorke ale vždy do spevu nebolo…
“Ste vtipná a máte vľúdnu dušu.“
„Obyčajná milá ľudskosť, vďaka.“
Reakcie jej obdivovateľov majú jedno spoločné: pani Marta ich nielen rozosmeje, ale aj chytí za srdce. K svojim veselým talianskym postrehom dodáva nemalú porciu láskavosti a dobrosrdečnosti, a to tak presvedčivo, že sa stala Blogerkou roku 2016 a neskôr získala aj najvyššie možné ocenenie Blogerka desaťročia. Jej knihy si bežne vyžiadajú niekoľko dotlačí.

Náš portál mojE-knihy prináša viaceré jej talianske zážitky v písmenkách: Talianske jednohubky, Talianske dvojhubky, Talianske mentolky, Talianske trojhubky.
A o čom sú? Určite o Talianoch a ich krajine, o ich mentalite, obliekaní, prejave, profesionalite: uznávajú autority, navzájom si “nekafrajú” do práce a rešpektujú sa. Vládne tu úcta k práci toho druhého i rešpektovaniu jeho odborností. Nech ste lekár, smetiar, predavač, hrobár.
Tiež tu je akýsi skrytý matriarchát: babička má jednoducho prvé a posledné slovo. Babičkou nemyslím malú skrčenú vdovu v čiernom, ale mladistvo vyzerajúcu, veľmi akčnú ženu stredného veku. To sú všetky do sedemdesiatky, osemdesiatky, až potom nastáva ten zrelší vek.
Pokiaľ vám Talian povie Ciao, bella čiže Nazdar, kráska, neznamená to, že ste naozaj krásna, a nič za tým nehľadajte. Pravý Talian o seba veľmi dbá, čo sa týka obliekania, hygieny, kozmetiky. Tí chlapci to majú v sebe odmalička.
Talianske postaršie “šťabajzny” majú vždy perfektne upravené vlasy, namaľované oči a nalakované nechty, aj na nohách. Nie sú to paničky, čo nikdy nepracovali, väčšina z nich drela celý život vo fabrike. Ale majú v sebe zakódované, že žena je stále ženou a vek či choroby nie sú prekážkou v tom, aby sa o seba starali.
Koluje, že aj v najmenšej dedinke je rovnaký počet kaderníctiev ako barov.

Úsmev s humorom, ľahkosť bytia, skutočný dobrodružný život. To by asi každá z nás rada zažila, však, milé dámy?nuž, neváhajte a skúste to s nami aspoň fiktívne…