Lucy Easthope

Originálna Žena činu, s misiou SOS, veľkým altruizmom a schopnosťou toto všetko položiť na papier: Lucy Easthope – britská expertka a poradkyňa pre núdzové plánovanie a obnovu po katastrofe je profesorkou praxe rizika a nebezpečenstva na University of Durham a spoluzakladateľkou siete After Disaster Network na univerzite.
Lucy Easthope doslova žije pohromami. Keď sa zrúti lietadlo, vybuchne bomba alebo keď sa začne pandémia, zavolajú práve ju. Patrí medzi popredné svetové autority v oblasti obnovy po katastrofách a medzi prvých ľudí, ktorí sa ocitnú na miestach tragických udalostí.
Poskytovala poradenstvo prakticky pri všetkom: od zemetrasenia a cunami v Indickom oceáne v roku 2004 cez teroristické útoky v Londýne v roku 2005 až po požiar v Grenfell Tower či pandémiu covidu – 19. Pri každej katastrofe je to práve Lucy, ktorá zbiera kúsky a úlomky stôp a pripravuje svet na ďalšiu pohromu, prevenciou. Radí ministrom, pomáha postihnutým komunitám a drží za ruku všetkých, čo prežili.

Autorkinu zaujímavú výpoveď prinášajú aj mojE-knihy pod názvom Až sa usadí prach. (2023):
Sú mnohé knihy, v ktorých vám odborník porozpráva o svojej profesii veci, ktoré ste nevedeli. Kniha Lucy Easthopeovej je zvláštna tým, že ste doteraz pravdepodobne nevedeli ani to, že jej profesia existuje.
Easthope je expertkou na katastrofy, ktorá pomáhala riešiť následky cunami v juhovýchodnej Ázii, teroristických útokov v Londýne aj havárie vo Fukušime. Jej práca sa začína vtedy, keď z miesta nešťastia odíde polícia a hasiči a treba sa postarať o telá, pozostalých a celé traumatizované komunity.
Budovala márnicu pre britských vojakov zabitých v Iraku a triedila ich osobné veci. Po útokoch 11. septembra 2001 v New Yorku nakupovala plechy na pečenie, ktoré sa používali na odkladanie malých častí tiel.
Po teroristických útokoch v Londýne v roku 2005 vedela, že na miesto výbuchu musí hneď zavolať aj sokoliarov, aby odplašili holuby – inak holuby začnú roznášať úlomky kostí a tie budú záchranári potom mesiace zbierať po hniezdach a odkvapoch, ako to bolo v New Yorku.
Možno si hovoríte, že bez týchto informácií ste sa doteraz v živote zaobišli a možno vám bez nich aj v budúcnosti bude lepšie. Odložiť pre ne knihu by však bola chyba, pretože v skutočnosti je to dojímavé a osobné rozprávanie o tom, čo všetko ľudia aj v najhorších životných situáciách dokážu a ako si možno aj tvárou v tvár katastrofám uchovať nádej.
Autorka hovorí: ”Keď sme v Británii robili nový zoznam rizík, mnoho ľudí bolo prekvapených, aké blízke mnohé hrozby sú. Ľudia majú tendenciu predstavovať si hi-tech riziká a katastrofy ako z Jamesa Bonda, ale tie, ktoré vás budú najviac bolieť, sú tie, ktoré sa odohrajú veľmi blízko vášho domu. Napríklad, keď nebudete mať elektrický prúd alebo vás nemocnica nebude schopná prijať, alebo nebude nejaký čas fungovať bankový systém. Strednej triede sa žije veľmi pokojne a pohodlne a zvykli sme si, že niektoré služby budú vždy dostupné, čo sa však môže rýchlo zmeniť.
Prvá vec, ktorá je dôležitá, je, aby ste sa v rámci domácnosti alebo komunity v dome porozprávali o tom, čo budete robiť, ak sa čokoľvek stane: napríklad, ak vypadne prúd alebo ak sa ktokoľvek nebude môcť vrátiť do domu. Povedzme si na rovinu – viete si navzájom zavolať, pamätáte si svoje telefónne čísla, keby ste nemali prístup k svojmu telefónu? Ja som ten typ čudnej kamarátky, ktorá občas ostatných skúša, či si nejaké to číslo pamätajú.
Moja internetová prezývka je LucyGoBag, teda niečo ako Lucy s núdzovou SOS-taškou, čo je sčasti kontroverzná myšlienka – teda: či máte žiť pripravení na to, že kedykoľvek odídete z domu? Ale jaj mám doma naozaj vždy takúto tašku s vecami, ktoré by som mohla potrebovať. “

Tak ako, priatelia, tušili ste o existencii povolania LucyGoBag?