Ladislav Zedník

Kultovo spisovateľsky vyzerajúci Ladislav Zedník (3. máj 1977, Praha) je český básnik a pedagóg. Má najlepšie roky, bradu, fúzy, čierno-biela fotografia prezrádza lásku ku fajke – epicky je zahalený do obláčikov dymu z nej. Má to to správne čaro!

Narodil sa v Prahe. Od detstva sa intenzívne zaujímal o paleontológiu. Vyštudoval geológiu a paleontológiu na Prírodovedeckej fakulte UK, potom 4 roky v odbore pracoval. Od roku 2003 začal časopisecky publikovať svoju tvorbu. Na konci roku 2007 však prerušuje postgraduálne štúdium, z odboru odchádza a sťahuje sa na Mělnicko, kde učí na malej, zapadnutej vidieckej škole. Po krátkej dobe sa sťahuje do Průhonic a tam stopa končí. Vraj aj tam učil na miestnej ZŠ; a súbežne s tým cizeluje rukopis svojej druhej zbierky Neosvitly. Od 2009 rediguje rubriku Hosť.

Vyšla mu zbierka Záhrada s jabloňami a dvoma kreslami (Argo, 2006), ktorá vtrhla na český knižný trh ako uragán – o niekoľkých týždňov bol rozobraný celý náklad (autor sa údajne dušuje, že neskúpil viac ako polovicu). O tom, že bola kniha „napodiv úspešná“ (Piorecký, Tvar, 20/2008), svedčí aj fakt, že bola nominovaná na cenu Magnesia litera v kat. poézie, naproti tomu o tom, že nebola úspešná „zas až tak veľmi“ (píše Dokládalová, knihovníčka; správa z “dosluchu”) svedčí skutočnosť, že zostalo len pri nominácií.

Okrem vyššie zmieneného Ladislav Zedník rediguje internetový kultúrny magazín Totem, publikoval v almanachoch (Cestou, almanach 7edm), v lit. časopisoch (Hosť, Weles, Souvislosti, Psie víno…) a v průhonickom regionálnom liste Partyzán. Jeho verše boli preložené do taliančiny (almanach Rapporti di errore, Mimesis, 2010) . Je spoluzakladateľom a jedným z dvoch prevádzkovateľov Interaktivneho múzea Trilopark. Slobodný, bezdetný, fajčiar fajky, 46, 186/?; hľadá sám seba.

V roku 2016 získal literárnu cenu Magnesia Litera (Litera za poéziu) – Mesto jeden kameň.

mojE-knihy ponúkajú čerstvú zbierku Zloženými očami (2023):

Ako aj iné jeho zbierky nie je určená na jednorazovú konzumáciu. Ku zmyslu je potrebné sa “prečítať” opakovaným vstupovaním do riadkov: koncentrované a mnohovrstevné básne formálne stvárňujú to, na čo sa tematicky zameriavajú: sú to rezy časopriestorovými vrstvami osobnej a nadosobnej histórie. Nezreteľnosť hraníc, tekutá premenlivosť iluzórnej javovosti, odrazy a zrkadlenia ako podstata skutočnosti. Zedníkovo necivilné písanie o civilných veciach dostáva v najnovšej zbierke nové, intímnejšie obrysy priznaním, že odstup nie je možný rovnako ako zachytenie okamihu.

Nesmierne zaujímavý človek i jeho verše, čo poviete?