V dnešnom modernom znení by sme ho mohli označiť za veľkého vplyvného influencera celého národa v 19. storočí. Bol vtedy COOL a IN. V minulom roku 2023 sme oslávili 230 rokov od jeho narodenia – autora Slávy dcéry, tiež evanjelického kňaza, národného buditeľa, slavistu, obrodeneckého básnika, filozofa, filológa, etnografa a predstaviteľa slovanskej vzájomnosti. Jeho tvorba a osobnosť mali významný vplyv na štúrovcov, s ktorými sa však rozišiel v otázke spisovného slovenského jazyka. Bol totiž stúpencom literárnej a jazykovej jednoty česko-slovenskej. Mal zásadný vplyv na vývin českej a slovenskej poézie prekonávaním klasicistických tendencií.
O koho teda ide? No predsa o Čechobratra Protištúrskeho. Nie, nie je to meno hmyzu, ale…
Pozrime sa spolu trošku na fakty o jeho živote:
Ján Kollár (29. júl 1793, Mošovce – 24. január 1853, Viedeň) pochádzal z roľnícko-remeselníckej rodiny. Študoval na gymnáziách v Kremnici, Banskej Bystrici a v rokoch 1812 – 1815 na evanjelickom lýceu v Bratislave. Po dvojročnom vychovávateľskom pôsobení v Banskej Bystrici pokračoval v rokoch 1817 – 1819 v štúdiu evanjelickej teológie na univerzite v Jene.
Od roku 1819 pôsobil v Pešti ko evanjelický farár v chráme na dnešnom budapeštianskom Deákovom námestí. Jeho priateľské kontakty s Ľudovítom Štúrom a s ďalšími štúrovcami rázne narušilo zavedenie novej (štúrovskej) slovenčiny, ktorú ostro kritizoval.
Počas a po revolučných udalostiach 1848 – 1849 pôsobil vo Viedni v službách cisárskeho dvora ako dôverník vlády pre otázky Slovenska, pričom podal návrh na samosprávu Slovenska a na slovenské školy s českým vyučovacím jazykom. V roku 1849 ho vymenovali za mimoriadneho profesora slovanskej archeológie na univerzite vo Viedni.
Jeho prvým literárnym dielom bola báseň Nárek nad súčasnými pomermi v Uhorsku (1811 – 1812). Okrem písania poézie i prózy sa venoval aj zbieraniu ľudových piesní. Pozitívny vzťah k ľudovej piesni prezentoval v dvojdielnej zbierke Národnié zpiewanky čili pjsně swětské Slowáků w Uhrách (Národné piesne slovenského ľudu v Uhrách). Dielo vyšlo v roku 1823 a 1827.
Podstatnú časť jeho diela tvoria úvahy o jazyku a filozofické eseje. Venoval sa aj písaniu učebníc. V roku 1825 mu vyšla Čítanka, aneb, Kniha k čítání pro mládež ve školách slovanských v městech a dědinách, o rok neskôr Šlabikář pro dítky.
Ján Kollár bol teoretikom a propagátorom slovanskej vzájomnosti a česko-slovenskej jazykovej jednoty.
mojE-knihy majú pre vás práve jeho “najcoolové dielo” – Slávy dcéru (2013), lyricko-epickú básnickú skladbu napísanú v biblickej češtine. No nazdar, dobre sa to zamotáva. Ae poďme sa na ňu pozrieť bližšie…
Dielo vyšlo prvýkrát v roku 1824 a malo 150 sonetov v troch spevoch. V rozšírenom vydaní v piatich spevoch a v 615 sonetoch vyšla Slávy dcéra v roku 1832. Skladá sa zo šiestich častí: Predspev (Předzpěv) a 5 spevov (každý pomenovaný podľa rieky/riek): 1. Sála, 2. Labe, Rýn, Vltava 3. Dunaj 4. Lethe 5. Acheron. Označeni básnická skladba znamená dlhú lyriku. To, čím udivuje podnes, je jej obsah.
Celá skladba má dve hlavné témy: láska k vlasti a láska k milej. V Kollárovej Slávy dcére sa objavuje básnikova múza – Mína, inšpirovaná Friderikou Wilhelmínou Schmidtovou.
Na rozdiel od Sládkoviča, dáva Kollár polovicu srdca vlasti a polovicu srdca Míne. Mína je vybájená dcéra bohyne Slávy (bohyňa Slovanov) a spĺňa ideál slovanskej devy. Popri týchto krásnych veciach môžeme v diele nájsť aj ďalšie témy, a síce myšlienku všeslovanskej vzájomnosti, obraz utrpenia Slovanov, ponemčovanie slovanských kmeňov, oslavu slobody.
Opäť raz jedno z diel histórie, ktoré by sme mali poznať – tak to poďte prelúskať spolu s nami!
