„Každý by mal mať vieru. Aj keď neverím v Boha [už], všetci sme ľudské bytosti.
A v tom spočíva moja viera,“ povedal 90-ročný spisovateľ preživší holokaust.

Na otázku, či má nádej do budúcnosti, odpovedal: „Nemám tú nádej. Mám dôveru.”
Osterov príbeh je príbehom, ktorý ukazuje odolnosť ľudskej cnosti. Napriek hrozným zážitkom nikdy neznášal ľudí, ktorí mu spôsobili utrpenie.
“Rozhodol som sa bez akýchkoľvek intelektuálnych schopností, že nebudem nikoho nenávidieť,” povedal, “bol som príjemcom nenávisti. Láska namiesto nenávisti a štedrosť namiesto chamtivosti. Moji rodičia mi vždy hovorili, že musíš byť ku každému trochu pozornejší… Najdôležitejšia vec, ktorú ma naučili, bola štedrosť… Pamätám si, že som bol v židovskej nemocnici a niekto mi priniesol vrecúško cukríkov, ale moji rodičia mi povedali nejesť to, ale ísť okolo a ponúknuť to. Keď som sa vrátil k rodičom, už tam žiadne neboli,“ spomínal.

Heinrich Adolf „Henry“ Oster se narodil 5. novembra 1928 v Kolíne nad Rýnom. Je jediným dieťaťom Elisabeth a Hansa Isidora Osterových. Jeho otec bol majiteľom obchodného domu a jeho matka v domácnosti. Pred nástupom nacistov k moci žil Oster príjemným životom.
Avšak prišiel náhly zlom: 30. októbra 1941 bol s rodičmi deportovaný do geta Litzmannstadt, kde jeho otec o dva roky neskôr zomrel. Ale ako nemeckému Židovi sa Osterov život počas holokaustu drasticky zmenil. V auguste 1944 bol s matkou deportovaný do koncentračného a vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau (Osvienčim), jedného z najneslávnejších koncentračných táborov, a pred očami videl zomierať tisíce ľudí. Elisabeth Oster bola pravdepodobne zavraždená v deň svojho príchodu. Oster bol jedným z 23 ľudí, ktorí prežili z celého jeho rodného mesta, a v súčasnosti bol posledným preživším.
Henry prežil holokaust a v roku 1946 emigroval do USA, kde pracoval ako očný lekár. Umiera 17. marca 2019 v Los Angeles.

mojE-knihy ponúkajú jeho biografickú knihu Chlapec z osvienčimských stajní (2023) v českom preklade:
Rok 1933. Nacisti sa dostali k moci a začali svoje pazúry rozťahovať nad Európou. Židia boli separovaní ako “odpad” do zvláštnych ”kontajnerov” – get. Geto znamená ostrov – aké výstižné… Zaviedli sa neľudské pravidlá a strach z prežitia. Ventilom pre chlapca z knihy sa stali koníky v stajniach, o ktoré sa začal starať. Vytvorili mu zmysel života, ktorý bolo vtedy náročné či už udržať alebo nájsť… Ale prvé miesto dostala nádej – kotva, ktorá každým dňom menila prístav a posúvala ho smerom k životu…

Opäť náročnejšie čítanie – aby sme si uvedomili, ako sa vlastne máme a že žijeme!

Kategórie: Autori

0