Harriet Beecher Stowe

Krásna distingvovaná dáma plná elegancie a ducha 19. storočia: Harriet Elisabeth Beecher Stowe (14. jún 1811, Lichfield, Connecticut, USA – † 1. júl 1896, Hartford, Connecticut, USA) bola americká spisovateľka a abolicionistka. Angažovala sa za zrušenie otroctva novinárskou a literárnou činnosťou.

Pochádzala z významnej americkej rodiny Beecherovcov, v ktorej bola zakorenená puritánska tradícia a odpor k otrokárstvu. Získala klasické akademické vzdelanie, v tej dobe vyhradené len pre mužov. Bola siedmym z jedenástich detí, ona mala neskôr sama s manželom-reverendom sedem detí. Manžel Calvin bol horlivým kritikom otroctva a podporoval „podzemnú železnicu“, čo bola tajná sieť ciest pre otrokov, aby mohli utiecť do slobodnej Kanady, kde otroctvo neexistovalo. Vo svojom dome dočasne nechal bývať niekoľko utečencov. Veľkú časť svojho života prežila na rozhraní severných a južných častí Ameriky, takže všetky jej diela namierené proti otrokárstvu vychádzajú zo skutočnosti, ktorú autorka poznala od detstva.

V roku 1853 podnikla výlet do Európy. Svoje skúsenosti z tejto cesty opísala v knihe Sunny Memories of Foreign Lands. Harriet sa vrátila do Európy ešte v roku 1856, kedy sa stretla s kráľovnou Viktóriou a spriatelila sa s vdovou po básnikovi Lordovi Byronovi. Medzi inými sa stretla s Charlesom Dickensom, Elizabeth Barrett Browningovou a Georgeom Eliotom.

Po začiatku občianskej vojny, v roku 1962 Harriet cestovala do hlavného mesta, Washingtonu, kde sa stretla s prezidentom Abrahamom Lincolnom:

Tak vy ste tá malá žena, ktorá napísala knihu, ktorá začala túto veľkú vojnu!

Harriet tiež bojovala za práva žien, ktoré na tom boli podobne ako otázka otrokárstva.

Napísala 30 kníh vrátane románov, troch cestovných memoárov a zbierky článkov a listov. Vďaka svojim spisom a verejným postojom o sociálnych otázkach sa stala vtedajším influencerom.

Na našom portáli mojE-knihy máme jej legendárnu prelomovú Chalúpku strýčka Toma:

Kniha zasiahla milióny ľudí na celom svete ako román aj ako divadelná hra a v Spojených štátoch a vo Veľkej Británii sa stala veľmi vplyvnou. Na americkom severe podporovala hnutie proti otroctvu, zatiaľ čo na juhu, kde otroctvo vtedy masovo využívali, vyvolala hnev a rozhorčenie.

Jej cieľom bolo vychovávať severanov a poukazovať na hrôzy, ktoré sa diali na juhu. Ďalším zmyslom bolo, aby boli ľudia na juhu empatickejší voči ľuďom, ktorých nútili do otroctva. Emocionálne zobrazenie otroctva na jednotlivcov zapôsobilo na národ a vzbudilo pozornosť. Harriet ukázala, že otroctvo sa dotýka celej spoločnosti. Jej román prispel k diskusii o zrušení otroctva. aby ľudia vnímali aj z hľadiska náboženstva otroctvo ako hriech.

Všetky osudy postáv v nej, akokoľvek sú neuveriteľné, sa zakladajú na pravde. Černošskí hrdinovia – strýčko Tom, teta Chloe, George Harris a jeho žena Eliza reprezentujú černošský ľud, utláčaný svojimi bielymi otrokármi, ale predsa bystrý, inteligentný, charakterný a často aj zbožný. Taktiež sú tu vykreslené aj protichodné povahy a názory otrokárov. Niektorí z nich boli tak krutí, že od nich inak pokojní a prispôsobiví “negrovia” utekali aj za cenu straty vlastného života do ďalekej Kanady, kde otrokárstvo už neexistovalo. A práve proti nim bol namierený nový zákon o ich navrátení bývalým vlastníkom, ktorý inšpiroval Stowovú k napísaniu svojej knihy. Napriek veľkej snahe otrokárov hlavne z juhu Ameriky, zneškodniť toto dielo, sa to našťastie nepodarilo a kniha veľkou mierou prispela k zrušeniu otrokárstva. Dodnes je zaujímavá pre mladých aj starších.

Čo vy na to, milí čitatelia?