Na fotkách kypí životom, úsmevom, optimizmom – šmrncovný účes a okuliare: Nemka Birgid Hankeová (1952) sa narodila v Severnom Porýní-Vestfálsku a vyrástla v Hesensku. Po štúdiu práv pracovala v Hamburgu v rôznych zamestnaniach, než sa začala venovať písaniu.
V roku 2013 vyšiel jej prvý historický román „Flamme der Freiheit“ o Eleonore Prochaskovej, mladej žene z Postupimi, ktorá sa v roku 1813 počas „oslobodzovacích vojen“ proti Napoleonovi prezliekla za muža. V polovici marca 2022 vyšiel s ročným oneskorením kvôli koronavirusu biografický román „Helena Rubinsteinová a tajomstvo krásy“, o zakladateľke svetového kozmetického koncernu.
Žije ako spisovateľka a autorka na voľnej nohe v Brémach.
Na mojE-knihy predstavujeme autorkinu Helenu Rubinsteinovú a tajomstvo krásy v češtine (2024):
“Mala som šťastné detstvo,” klamala vo svojich knihách Helena.
Bola jednou z najbohatších žien sveta. Vlastnila drahé obchody a salóny krásy na všetkých kontinentoch, dodnes nesú jej meno (mimochodom Rubinstein znamená rubínový drahokam) luxusné pleťové krémy a dámska kozmetika. K obrovskému úspechu sa z biedy vypracovala úplne sama. Keď Helena Rubinsteinová 1. apríla 1965 zomrela, malo jej impérium hodnotu vyše sto miliónov dolárov. Napriek tomu sa celý život hanbila sa za svoje detstvo prežité v chudobe, čo pred svetom tajila.
„Narodila som sa v Krakove ako prvorodené dieťa zámožných rodičov. Obaja moji dedovia boli vplyvnými poľskými bankármi a vlastníkmi dole. Otec zase významným obchodníkom. Šťastné detstvo som strávila s milovanými rodičmi a súrodencami na hlavnom námestí vo veľkom dome plnom cenných obrazov, vzácnej antiky a kníh.“
Jej detstvo však vôbec nepripomínalo veľký svet, ktorého sa neskôr stala súčasťou. Prežila ho s rodičmi a siedmimi sestrami v chudobnej krakovskej štvrti Kazimierz. Neskôr sa Helena nechcela vydať za starého muža vybratého rodičmi. Jej otca, ortodoxného obchodníka s petrolejom a riadom Hercia Rubinsteina, odpor dcéry nahneval a poslal ju k príbuzným do ďalekej Austrálie. Po príchode k protinožcom si zmenila meno. Už nebola Chaja, ale Helena. Veľmi si toho z poľského domova nepriniesla – okrem skromného oblečenia len dve tri nádobky s krémom na tvár.
Recept na jeho prípravu jej dala matka Gitel. Pravidelne si ním chránila pokožku pred silným slnkom, aby ju nemala vysušenú a červenú ako väčšina žien, ktoré stretávala. Už zakrátko Austrálčanky obdivovali Heleninu tvár a chceli poznať jej tajomstvo.
Prijala prácu u miestneho lekárnika. Zároveň začala vyrábať vlastný krém z ovčieho tuku. Aby prekryla jeho nepríjemný pach, miešala ho s vôňami levandule a ľalií. Hneď prvý jej krém s názvom Valaze Austrálčanky nadchol. Zakrátko sa odsťahovala do Melbourne, kde v roku 1902 založila kozmetickú firmu, otvorila prvý salón krásy a čoskoro už expandovala aj do Európy. Nikdy sa neprestala vzdelávať u biológov, dermatológov či dietetikov. Vzhľadom na dobu, v ktorej žila, bola výnimočne nezávislá.
Po vypuknutí prvej svetovej vojny sa odsťahovala do Washingtonu a onedlho so svojimi obchodíkmi v desiatkach miest dobyla celú Ameriku. Preto ju predávala draho – urobila z nej luxusný výrobok, ktorý si nemôže dovoliť každá, ale každá o ňom môže snívať. Ako prvá prišla na to, aký dôležitý je design, a preto požiadala maliara Salvadora Dalího o návrhy nielen téglikov na make-up či krémy, ale aj papierové krabičky, v ktorých ich predávala.
Hoci zbohatla a preslávila sa, sláva jej nestúpla do hlavy. Označovali ju za „malú veľkú madame“ – merala len 150 centimetrov. Rada sa ocitala v centre pozornosti, ale vždy ako decentná dáma. Priatelila sa s Picassom, Chagallom, Renoirom či Salvadorom Dalím… A oni ju zbožňovali.
Milé dámy a dievčatá, prijmite naše pozvanie do iného sveta cez ten náš knižný!
