Švédsko, severská krajina, kde je skoro po celý rok šero, ktoré láka ku krbu, knižkám a príbehom: o vílach, škriatkoch, ale aj veselých deťoch…A dalo svetu nezabudnuteľnú Pippi, ktorú stvorila ona:
Astrid Lindgrenová, rod. Astrid Anna Emilia Ericssonová (14. november 1907, Vimmerby, Švédsko – 28. január 2002, Štokholm), úspešná švédska autorka kníh pre deti, určite osobitá žena so svojským postojom ku konvenciám vtedajšieho sveta. Nosila krátky účes, mala rada jazzovú muziku a tanec, blízky jej bol čierny humor. Lindgrenová sa verejne vyjadrovala aj k iným horúcim témam, k stavu životného prostredia aj k jadrovej energetike, ochotne podporovala práva detí, zvierat a menšín. Okrem príbehov pre deti písala aj romány, poviedky, divadelné hry, poéziu, filmové a divadelné scenáre. Jej knihy boli preložené do 70 jazykov v 100 krajinách sveta. V roku 1958 dostala cenu Hansa Christiana Andersena, ktorá je považovaná za najvyššie možné ocenenie autorov detských kníh.

Astrid Lindgrenová vyrastala v obci Vimmerby vo Švédsku. Najlepšia bola príroda. V okolí sa rozkladali lúky, kde sa pásli zvieratá, rástli tu kvety a ovocné stromy a krásne spievali vtáky. Neďaleko tiekla rieka, v ktorej sa deti s obľubou kúpali. Stál tu aj najlepší šplhací strom na svete: bol veľký a mal hrubý kmeň s dutinou. Do dutiny sa dalo zliezť a schovať sa v nej. Na šplhacom strome mali hniezdo sovy, preto ho volali soví strom. Určite cítite atmosféru ryšavky Pippi. Mnoho jej kníh bolo inšpirovaných vlastným detstvom, prírodou na farme svojho otca Samuela Augusta. Astrid bola druhým dieťaťom, narodila sa rok po Gunnarovi (1906), po nej mali rodičia ešte dve dcéry.

V roku 1923 začala pracovať v lokálnych novinách, do dvoch rokov otehotnela so ženatým kolegom a bola nútená odísť z domova do Dánska. V Kodani roku 1926 porodila syna Larsa, ktorého pre nedostatok financií dala do pestúnskej rodiny. Potom odišla do Štokholmu, kde začala pracovať ako sekretárka. V apríli 1931 sa vydala za Stura Lindgrena, čo jej umožnilo zobrať si späť svojho syna. V 1935 sa jej narodila dcéra Karin. Potom pracovala ako stenografka pre švédskeho profesora kriminalistiky Harry Södermana. Táto práca ju inšpirovala k románu o Kalle Blomkvistovi. Viac ako 24 rokov pracovala ako redaktorka literatúry pre deti vo vydavateľstve, ktoré preslávila.

Najslávnejšia postava Pippi Dlhá Pančucha vznikla z príbehov, ktoré rozprávala svojej dcére pred spaním. Astrid Lindgrenová hovorila: “Existujú ľudia, ktorí čítajú radi, a potom ľudia, ktorí knihu nikdy neotvoria. Ak patríte medzi tých, čo čítajú radi, je isté, že sa nebudete nikdy nudiť – a s touto knižkou už vôbec nie!”

Knižka nakoniec vyšla (1945), no bol z toho škandál. Autorka dostávala kritické listy od pohoršených rodičov aj pedagógov. Svojská Pippi sa totiž neváhala pobiť s vyhláseným bitkárom, s policajtmi sa zahrať na naháňačku, do školy sa jej chodiť nechcelo, a ak tam aj zašla, učiteľke bez okolkov tykala. Žila si podľa seba, nemala žiadne povinnosti, nenechala sa od nikoho komandovať ani si od nikoho radiť. Takéto drzé dievčisko predsa nemohlo byť vzorom pre ich deti. Ale deti… tie boli jej knihou nadšené!

Ďalšou Lindgrenovej známou a čitateľsky veľmi obľúbenou knižkou sú Deti z Bulerbynu.
Žijú v susedstve jednej osady na švédskom vidieku svoj bezstarostný detský život plný dobrodružstiev, zábavy, hier aj škriepok, no s poznaním úprimného priateľstva, susedskej pomoci a rodinnej súdržnosti.

Pohľad do života detí z Bulerbynu je tak trochu pohľad do detstva Astrid Lindgrenovej.
No nielen samotné príbehy sú pre detských čitateľov lákavé, ale ja ich hrdinovia, ktorých Astrid vytvorila. Ona sa v nich totiž na svet veľkých pozerá očami detí. Zosmiešňuje svet dospeláckych pravidiel a ich pokrytectvo. Naopak, fandí deťom takým, akými v skutočnosti sú, aj ich šialeným nápadom. Aj preto si mnohé obľúbili lúpežníkovu dcéru Ronju, trinásťročného detektíva Kalleho, samopašného Emila z Lonnebergu, Karkulína zo strechy, uličníčky Lotu alebo Madynku a mnohých ďalších.

V roku 2002, po jej smrti, švédska vláda zaviedla cenu Astrid Lindgrenovej pre spisovateľov detskej literatúry. Zaslúžene.

Kategórie: Autori

0