Arthur Conan Doyle

Spomenie si vôbec niekto pri vyslovení mena Sherlock Holmes na jeho autora alebo sú to už synonymá? Možno áno, ale aj v realite? To teda nie! Podobní možno redšou vlasovou pokrývkou, inak má autor Doyle husté fúzy doďaleka fičúrsky vytočené a na fotkách občas aj klobúk a knižný hrdina Sherlock zase v ústach povestnú fajku a na hlave zvláštnu rozkladaciu akoby šiltovku, ktorá ladí s jeho plášťom, ktorý sa uväzoval pod bradou. Ikonický výzor. Obaja.

Škótsky autor mnohých slávnych diel o výnimočnom detektívovi sa narodil ako štvrtý potomok. Absolvoval štúdium na lekárskej univerzite hlavne vďaka svojim bohatým strýkom.
Jeho prvú poviedku uverejnil časopis Chamberse Journal v roku 1879, keď mal Arthur Conan Doyle (máj 1859, Edinburgh – 7. júl 1930, Crowborough, Sussex, Spojené kráľovstvo) dvadsať rokov. Aj keď posielal do redakcie aj ďalšie príspevky, máloktorý z nich prijali a uverejnili. Neskôr absolvoval na parníkoch a veľrybárskych lodiach viaceré plavby, kde sa zamestnal ako lodný chirurg. Počas plavieb aj tvoril, najmä poviedky, a písal si denník.

V priebehu štúdia ho zaujali schopnosti jeho profesora Dr. Josepha Bella pri detailnej diagnóze pacientovho stavu. Toto majstrovstvo diagnostickej dedukcie sa stalo modelom pre jeho literárnu tvorbu a aj pre postavu populárneho detektíva, ktorý pôvodne nemal meno Sherlock Holmes a doktor Watson, ale Sherrirford Holmes a jeho priateľ Ormond Sacker. Ku vzniku povestnej postavy prispel aj detektív Dupin E.A. Poea. V roku 1886 Arthur Conan Doyle napísal prvú poviedku o Sherlockovi – Štúdia v šarlátovej. Vydavateľ mu zaplatil 24 libier a poviedku uverejnil až v roku 1887. Keď však vyšla o rok neskôr knižne, zožala väčší úspech. Neskôr uverejňoval svoje poviedky v novom časopise The Strand Magazine, na ktorý ľudia stávali v neuveriteľne dlhých radoch, len aby si mohli prečítať najnovšiu poviedku. O nejaký čas sa však Doylovi Holmes tak znechutil, že ho v roku 1893 zabil v poviedke Posledný prípad. Táto vyvolala obrovskú vlnu nepokoja a nespokojnosti. V roku 1902 však vydal poviedku Pes Baskervillský a o rok neskôr poviedku Prázdny dom, v ktorej sa ukázalo, že Holmes je nažive. Posledný román o Sherlockovi Holmesovi napísal v roku 1915 – bolo to Údolie strachu. Za svoj život o ňom napísal Sir Arthur Conan Doyle 56 poviedok a 4 romány. A viete, že v skutočnosti bolo prípadov okolo 2000?!

Nech už zoberiete do rúk hociktorý z množstva Sherlockových prípadov z Londýna prelomu 18. a 19. storočia, nebude chýbať napätie, spád, skúsené detektívne oko a popri fajke lupa, hra na husle a veľa chemických pokusov. V dielach vzdal Doyle hold aj vedecko-technickému pokroku svojej doby. Za svoj vznik mu v neskoršej budúcnosti vďačia napr. Poirot, Monk, Colombo či Dr. House. Neváhajte, spoznanie Doylovho Sherlocka patrí ku čitateľskej vychovanosti.

Poďme sa pozrieť mimo okruh tejto slávnej postavy a skúsme sa začítať napr. do Doylovho Strateného sveta (1912), ktorým sa zaradil medzi klasikov sci-fi literatúry vedľa J. Verna a H. G. Wellseho. Inšpiráciou boli paleontologické nálezy prehistorických zvierat. Kniha bola určená predovšetkým pre deti a mládež. Vytvoril v nej nového hrdinu, profesora Challengera, ktorý bol protipólom Sherlocka Holmesa svojím zovňajškom aj vystupovaním. Stratený svet sa tešil veľkému úspechu a predznamenal nielen novú éru literatúry, ale ovplyvnil aj filmovú tvorbu. Prvá adaptácia bola natočená už v roku 1925 a dočkala sa ďalších pokračovaní a napodobňovaní, napríklad vo filmoch Jurský park alebo Stratený svet. Profesor Challenger je tiež postavou ďalších románov, ale tie už neboli ani zďaleka tak populárne ako Stratený svet.

Okrem týchto bestsellerov písal aj historické a fantastické poviedky a romány, drámy, poéziu a literatúru faktu. Pôsobil aj ako vojnový spravodajca, bol aktívny v politike, bol jedným z prvých automobilistov v Británii a propagoval aj začínajúce lyžovanie. Zomrel v roku 1930 ako sedemdesiatročný, ale vo svojich dielach žije dodnes a bude žiť nadčasovo ďalej, k čomu môžme prispieť aj my, no nie?