Arthur C. Clarke

Holohlavý muž s mäkkým potmehúdskym úsmevom a veľkými okuliarmi, vo výraze ktorého akoby sa naozaj spájala veda ako “sci” a chlapčenský idealizmus a hravosť ako “fi”.

Arthur C. Clarke (december 1917, Minehead, Spojené kráľovstvo – 19. marec 2008 Kolombo, Srí Lanka), Sir Arthur Charles Clarke bol britský autor science fiction literatúry, vynálezca a propagátor kozmonautiky. Spolu s Róbertom Heinleinom a Isaacom Asimovom boli nazývaní „Veľkou trojkou science fiction“. Bol popredným predstaviteľom hard science fiction a technického optimizmu. Na základe jeho nápadu vznikli geostacionárne družice. S myšlienkou satelitu zaveseného na pevnom mieste na oblohe prišiel dávno pred vypustením prvej družice – už v roku 1945. Jeho najznámejším dielom je vedeckofantastická kniha Vesmírna odysea (2008). Stala sa samostatným dielom počas spolupráce na scenári s režisérom Stanley Kubrickom. Clarkovým menom bola pomenovaná planétka – „4923 Clarke“ a dinosaurus „Serendipaceratops arthurcclarkei“ objavený v austrálskom Inverlochu.

Arthur C. Clark žil od 50-tych rokov v Colombe na Srí Lanke. Jeho otec po vojne kúpil neveľkú firmu, kde jeho syn odmlada vyrábal kryštálové rádiá, domáce telefóny a samozrejme – rakety. Po absolvovaní gymnázia vstúpil do štátnych služieb ako účtovný revízor na londýnskom ministerstve školstva. Vtedy už sa stal členom Britskej medziplanetárnej spoločnosti, hltal všetky sci-fi príbehy a pokúšal sa písať. Rozpracoval niekoľko poviedok a román Proti pádu noci (1953). Clarkove literárne plány skrížila druhá svetová vojna: ako letecký mechanik rádiového spojenia neskôr prešiel k vtedajšej najmodernejšej zbrani – radaru. V júli 1945 napísal článok Mimozemské prenosy, ktorý mu v októbri vytlačil odborný časopis Wirreless World. Clarke tu prichádza s úplne revolučnou myšlienkou, ako pomocou geostacionárnych družíc zaistiť príjem rádiového signálu. Clarkovo meno tak preniklo do dejín vedy, aj keď ocenenia a ceny prišli oveľa neskôr. Koncom vojny napísal ďalšiu kľúčovú esej Rakety a budúcnosť, kde opísal spojenie rakety s nukleárnou hlavicou. Vďaka tejto práci získal po vojne štipendium na londýnsku King´s College, kde vyštudoval fyziku spoločne s teoretickou a aplikovanou matematikou. V roku 1947 napísal román Predohra k vesmíru. Prvé vavríny mu priniesol v roku 1953 publikovaný román Koniec detstva. Takmer súčasne vyšla jeho i poviedková zbierka Výprava k Zemi a o 3 roky neskôr potom ďalšie jeho dielo Mesto a hviezdy. Životný úspech však prišiel až v roku 1968 dielom 2001: Vesmírna odysea, ktoré vzniklo po spolupráci s režisérom Stanleyom Kubrickom. Neskôr Clarke rozvinul tému v dielach 2010: Druhá vesmírna odysea, 2061: Tretia vesmírna odysea a 3001: Posledná vesmírna odysea. Druhým vyvrcholením jeho tvorby je román Stretnutie s Rámom. Kniha získala za rok 1973 všetky kľúčové ceny, ktoré môžu byť autorovi sci-fi udelené: Huga, Nebulu, Cenu Johna W.Campbella a Cenu Jupiter za najlepší román roka. Spoločne s Gentry Leeom potom Clarke v téme pokračoval románmi Návrat Rámu, Záhrada Rámova a Ráma tajomstva zbavený. Neskutočný muž, neuveriteľný svet a objavy, ktorými sa prehupol dokonca z 20. do 21. storočia.