Andrzej Stasiuk

Sivovlasý starší muž s mäkkým výrazom a zaujímavým príbehom je Andrzej Stasiuk (25. september 1960, Varšava), oceňovaný poľský spisovateľ, básnik, publicista a vydavateľ. Počas štúdii bol postupne vylúčený z lýcea, technickej priemyslovky i učňovskej školy a malo to svoj dôvod: v polovici 80. rokov sa angažoval v pacifistickom hnutí Wolność i spokój (Sloboda a mier), dezertoval z armády a jeden a pol roka strávil vo väzení. V roku 1986 opustil Varšavu a usadil sa v dedinke Czarne v Nízkych Beskydách na juhovýchode Poľska. O niekoľko rokov neskôr sa presťahoval do neďalekej dediny Wołowiec, kde žije dodnes.

Píše prózu, cestopisy, poéziu, zbierky fejtónov i dramatické diela. Po slovensky mu vyšlo viacero kníh: zbierky poviedok Dukla a Haličské poviedky, román Taksim, zbierka dramatických diel Čakanie na Turka, cestopis Východ a pripravuje sa vydanie cestopisno-memoárovej knihy Cestou do Babadagu, za ktorú v roku 2005 dostal najprestížnejšie poľské literárne ocenenie Nike. Je autorom mnohých novinových fejtónov, ktoré uverejnili okrem iného Tygodnik Powszechny, Gazeta Wyborcza, Tytuł, OZON, Frankfurter Allgemeine Zeitung. Spolu s manželkou, spisovateľkou a redaktorkou Monikou Sznajderman založil v roku 1996 legendárne vydavateľstvo Czarne, ktoré sa špecializuje na stredoeurópsku literatúru, predovšetkým na prózu, literárnu reportáž, eseje a cestopisy.

Jeho Cesta do Babadagu (2004) sa nachádza aj na našom portáli mojE-knihy:

Stasiukove texty sú automobilovými denníkmi z krajín, „kam ešte nikto nedošiel, a tým skôr sa nikto nevrátil“. Nerozpráva v nich príbehy o ľuďoch, ani vlastný príbeh osamelého pútnika. Rovnako ako na fotografiách z ciest, na ktorých chýbajú akékoľvek ľudské postavy, nie sú ani tu žiadni individualizovaní hrdinovia. Hlavným hrdinom je tu Krajina ako taká, rozpálená letným slnkom, topiaca sa v zimnom súmraku a hmle, hlboké a temné vody Dunaja a Tisy. V krajinách Potisia a Podunajska, Veľkej uhorskej nížiny, Sedmohradska, Bukoviny, Moldavska, Dunajskej delty či Albánska defilujú riečne pramice, vidiecke obchodíky, volské záprahy, hraničné závory, colníci, taxikári, Cigáni a iné bájne národy. Vzniká tak svojbytný filozofujúci cestopis, v ktorom je hýbateľom úvah premiestňovanie sa v priestore pomaly miznúcej krajiny. Diela spisovateľov a filozofov ako Emil Cioran, Danilo Kiš alebo Ádám Bodor sú akoby „odkazy vo fľaši“, vďaka ktorým pozvoľna dešifruje „ikonu“, melancholickú fotografiu André Kertésza. Za dielo Cestou do Babadagu obdržal Stasiuk v roku 2005 prestížnu poľskú literárnu cenu Niké.

Ak milujete cestovanie cez plastické listy knihy, ste tu správne!