Andrej Belyj

Z dobových fotografií sa na nás díva skoro holohlavý muž, s pokojným pohľadom, s prehustými fúzami: Andrej Belyj (26. október 1880, Moskva, Rusko – 8. január 1934, Moskva, Rusko), vlastným menom Boris Nikolajevič Bugajev, ruský spisovateľ, básnik, kritik, literárny teoretik a mysliteľ, spolu s Alexandrom Blokom jeden z hlavných tvorcov druhého obdobia ruského symbolizmu. Prispieval k tvorbe symbolistickej teórie, pôsobil ako redaktor symbolistického literárnokritického mesačníka Váhy.

Jeho román Petrohrad je považovaný za jedno z najvýznamnejších ruských literárnych diel a býva porovnávaný s dielami Proustovými či Joyceovými.

Belyj pochádzal z vysoko kultúrnej šľachtickej profesorskej rodiny, jeho otec Nikolaj Bugajev bol významný ruský matematik, univerzitný profesor, matka klavíristka. Študoval na Moskovskej univerzite najskôr prírodné vedy, neskôr krátko filológiu a filozofiu. Intenzívne sa zaujímal o Kanta, Schopenhauera, Nietzscheho, Ibsena a Dostojevského, rovnako ako o východné filozofie. Záujem o východné filozofie viedol Belyjeva k cestám do Talianska, Tuniska, Egypta, Palestíny, Mníchova, Paríža a Škandinávie, v rodzmedzí rokov 1912–1916 bol žiakom antropozofa Rudolfa Steinera v Goetheane vo švajčiarskom Dornachu. V roku 1903 nadviazal priateľstvo s Alexandrom Blokom, trvajúce do Blokovej smrti roku 1921; bol tiež nešťastne zamilovaný do jeho manželky. V roku 1931, tri roky pred smrťou, sa oženil s Klaudiou Nikolajevnou Vasiljevovou.

Roku 1978 začal ruský samizdat udeľovať literárnu Cenu Andreja Belého.

Kultový symbolistický román Peterburg (1916) bol preložený do všetkých kultúrnych jazykov sveta. Autor v ňom uplatnil rad prekvapujúcich experimentov a celkom nových postupov. Ponúkame ho aj my, okrem ďalších jeho románov. Je tu vyrozprávaný príbeh mesta Peterburg a jeho obyvateľov v čase prvej ruskej revolúcie v rokoch 1905 – 1907. Peterburgské ulice sa tu hemžia postavičkami a či tieňmi a siluetami ľudí, alebo len ich časťami – klobúkmi, nosmi a paličkami, splývajúcimi do sivej masy riadiacej sa inštinktmi. Románové mesto Peterburg sa zakladá na geometrii priestoru, predstavuje inú umeleckú realitu, kde sú v uliciach len preludy postáv a ich pohyb sleduje tajná ochranka. A v uzavretých priestoroch honosného domu sa zmietajú dvaja hlavní hrdinovia: Apolón Apolónovič a jeho syn Nikolaj Apolónovič. Vinou prevahy rozumu sa v nich zachovali len zvyšky citov, nenávisti a lásky, aj to skarikovaných v duchu autorovej skepsy. Otec, vysoký cársky úradník, ktorému sa syn odcudzil, ho neznáša kvôli jeho nečinnosti a syn otca nenávidí ideovo i telesne, chce ho zavraždiť. Na druhej strane je ľúbostný trojuholník, kde sa kvôli pokrivenej láske zmietajú všetci zúčastnení – Nikolaj Apolónovič, Sofia Petrovna aj oklamaný manžel… V tkanive rytmizovanej prózy s návratnými snami sa opakujú slová a vety, celé pasáže. Odrážajú utkvelé predstavy a posadnutosť románových postáv. Belyj prehlbuje baudelairovské videnie alegorizovaného veľkomesta. Atmosféru vytvoril pomocou experimentálnych novátorských postupov, ktorými symbolizmus prekonal, „presiakol” avantgardnými prvkami. Toto vrcholné dielo spisovateľa predstavuje jeden z dôležitých inšpiračných zdrojov ruskej i svetovej literatúry.

Román má aj kalendárium života a tvorby spisovateľa, ako aj textové vysvetlivky určené pre čitateľovu orientáciu.

Možno náročnejšie čítanie, ale určite skvost do vašej literárnej knižnice!