Amita Parikh

Nádherná, na prvý pohľad Indka, snedá, dlhé zvlnené havranie vlasy, orlí nos, veľké tmavé oči, úsmev plný bielych zubov… Amita Parikh. Vývojárka webových stránok a marketérka. Narodila sa a detstvo prežila v meste Scarborough v Ontáriu. Získala titul na Torontskej univerzite a potom viac ako desať rokov pracovala v rôznych technických startupoch v Európe a Kanade. Jej prvotina, historický román Cirkusový vlak, sa v Kanade hneď po vydaní stala bestsellerom a vyšla aj v mnohých ďalších krajinách na celom svete.
mojE-knihy majú v ponuke jej úspešnú prvotinu Cirkusový vlak (2023):
Lena, dcéra výnimočného iluzionistu Thea, o ktorom sa píše na titulných stranách novín, nikdy nenašla uplatnenie v putovnom cirkuse. Je to nesmierne nadané a zvedavé dievča, lenže túži po zázrakoch skutočného sveta – vedy a medicíny, a to aj napriek otcovej prehnanej ochrane a obmedzeniam, ktoré jej kladie jej zdravotné postihnutie. V jej nekonvenčnom živote nastane vzrušujúci zvrat, keď zachráni Alexandreho, sirotu s vlastnými tajomstvami a záhadnou minulosťou. Zatiaľ čo ich priateľstvo prekvitá a Alexandre sa učí umeniu ilúzie od slávneho kúzelníka, okolo zúri druhá svetová vojna. Keď Thea a Alexandreho najmú, aby pracovali v Terezíne, vo vzorovom meste pre Židov založenom nacistami, Lena ostane odrezaná od všetkého známeho. Zrazu sa musí vydať vlastnou cestou a odvážiť sa veriť v nemožné – v samu seba.
Začítajme a zasnívajme sa…
Kúzla v cirkuse sú jednoducho výsledkom dôkladných vedeckých výpočtov. Za ľahkosťou, s ktorou sa Johannes Larsen, akrobat na visutej hrazde vznášal nad javiskom, boli stovky hodín tréningu, pri ktorom využil poznatky z fyziky (dosiahnutie rovnováhy) a matematiky (dokonalé načasovanie). Sedemdesiatstupňový uhol, v ktorom sa Anna Maria Bianchi, všestranne nadaná akvabela, akrobatka a hadia žena, pri jazde bez sedla na poníkovi zakláňala dozadu, akoby na ňu vôbec nepôsobila gravitačná sila, sa dal vysvetliť Newtonovým tretím zákonom. Modrý záblesk, ktorý vyletel z horiacich faklí Jussiho Forsberga, bol výsledkom jednoduchej chemickej reakcie: handry omotané okolo ich koncov pred vystúpením dôkladne napustili chloridom medným, a keď ich potom zapálili, vyšľahol z nich jasný modrý plameň.
Dokonca aj za trikmi jej otca boli hodiny rezania, pílenia, stavania, počítania a nacvičovania. Ľudia mimo cirkusu nechápu, pomyslela si Lena, že to nie je kúzlo, ale veda. Vo všetkom, čo jej otec a ostatní účinkujúci robili v kúzelníckych trikoch, zámernom rozptyľovaní divákov alebo dokonale načasovaných únikoch, sa skrýval kus vedy a práve ona sa stala Leninou vášňou. Vo vede, usúdila Lena, sa skrýva skutočná mágia…