Vivian Gornick

“Naše nápady sa stali našimi životmi.”

Nádherná stará sivovlasá dáma s hladkým, dozadu upraveným účesom a výraznými černošskými črtami – veľkými očami a plnými perami: to je Vivian Gornicková (14. júna 1935), americká novinárka, kritička, esejistka, feministka a spisovateľka.
Narodila sa v Bronxe v roku 1935 ruským židovským prisťahovalcom.
Jej otec pracoval v textilnej továrni, matka bola v domácnosti a neskôr úradníčka. Obaja rodičia boli komunisti. Jej otec zomrel, keď mala 13 rokov.
Gornick študovala na City College v New Yorku, kde v roku 1957 promovala s titulom BA. V roku 1960 získala magisterský titul z literatúry na New York University. Potom sa presťahovala do Kalifornie, aby si urobila doktorát na Berkeley, ale po piatich rokoch odišla a presťahovala sa späť do New Yorku na Manhattan. Vyučovala anglickú literatúru na State University of New York v rokoch 1966 až 1967 a na Hunter College v rokoch 1967 až 1968.
Svoju spisovateľskú kariéru začala v roku 1969 pri Village Voice, kde pôsobila do roku 1977. V rovnakej dobe začala písať pre význam The New York Times, The Nation, The Atlantic. V novembri 1969 zverejnil Village Voice jej článok o nastupujúcom radikálnom feminizme The Next Great Moment In History Is their. Zaoberanie sa feministickými problémami zostalo jedným z ústredných bodov jej práce.
Medzi jej početné knihy patrí Unfinished Business: Notes of a Chronic Re-Reader (2020); Podivná žena a mesto (2015); The Men In My Life (2008), finalista súťaže National Book Critics Circle Award; a Eseje o feminizme (1978).

Jej knihy určite nepatria k tým, čo sa berú na dovolenku. mojE-knihy vám prinášajú
autobiografické dielo Ja a moja matka (2023):
Nadčasovka. Skvelo a nemilosrdne napísané memoáre.
Kníh o matkách a dcérach je dosť, no táto je skutočne výnimočná. Vivian Gornick v nej používa riadne nabrúsený (a štylisticky vybrúsený) jazyk, aby sa vo svojich memoároch ponorila do temných hĺbok ženskej duše. Odhaľuje celkom donaha vzťah, ktorému sa žiadna z hrdiniek nevyhne, vzťah matky a dcéry poznačený tradíciou aj bojom za vlastnú vnútornú slobodu. Obe majú svoju pravdu, svoje predstavy o živote, vlastné traumy a túžby, ktoré na seba zákonite narazia.
Americká novinárka a esejistka Vivian Gornick sa narodila v newyorskom Bronxe: ,inakosť’ Talianov, Írov alebo židov poskytovala korenie a záujem, zaujímavosť, zmysel každodenného života. Hoci dej sa odohráva od 50. cez 60. a 70. roky, príbeh je nadčasový. Brilantná spisovateľka nám dáva ochutnať všetky vône, chute a zvuky svojho detstva. Vivian Gornick nás oboznamuje so svojimi ľúbostnými skúsenosťami s otvorenou mysľou aj srdcom. Čaro jej písania je nielen odvážne, ale aj ostré, nielen úprimné, ale až drsné, a pritom jemné, aby zachytilo všetky nitky posplietaných vzťahov – s matkou, a najmä so sebou samou.
Výrazná, dominantná matka prichádza na scénu hneď v úvode knihy a zostáva na nej až do poslednej stránky, všadeprítomná. Obdivujeme jej neskrotnú energiu. Keď však jej muž predčasne zomiera, uzavrie sa vo svojom smútku bez ohľadu na iných. „Jej úzkosť bola pre mňa neznesiteľná. Privádzala ma do šialenstva. Potrebovala som ju. A keď sa tak nestalo, tiež som sa ponorila do úzkosti,“ spomína dcéra.
Veci sa komplikovali. „Sme uväznené v úzkom kanáli blízkosti, intenzívnej a zväzujúcej,“ dodáva dcéra. Matka jej dopraje skôr kritiku. No jedného dňa si obe budú môcť povedať: „Žijeme dosť dlho na to, aby sme celé minúty vnímali jednoducho to, že sme spolu na svete, a nesústredili sa na to, čo každá dostáva alebo nedostáva od tej druhej.“