Judith Hermann

Je na nemeckojazyčnej scéne veľký pojem. Je to značka. Jej prvá kniha mala obrovský úspech, jeden z najväčších za uplynulých tridsať rokov na knižnom trhu. A prerazila aj medzinárodne. Navyše, Goetheho inštitút ju viackrát poslal na svetové turné. Jej čitateľky a čitatelia sa vyvíjajú spolu s ňou.
Žena neprehliadnuteľná svojím výzorom a prenikavým pohľadom, to je Judith Hermann. Narodila sa v roku 1970 v Berlíne. Patrí medzi najslávnejšie nemecké autorky svojej generácie. Debutovala zbierkou poviedok Sommerhaus, später (1998) (Letný dom, neskôr – Artforum 2023). Nasledovali poviedkové zbierky Nichts als Gespenster (2003) (Nič len prízraky – Vydavateľstvo SSS 2007), Alice (2009), Lettipark (2016) a romány Aller Liebe Anfang (2014) a Daheim (2021) (Domov – Artforum 2021). Vždy, keď predstavuje novú knihu, publikum je očarené.

V centre prozaického diela Judith Hermann stoja najmä mladí ľudia a ich moderné životné štýly, zložité vzťahy, mestská samota, stratené lásky. Jej hrdinky a hrdinovia akoby sa nechali unášať životom, neustále na čosi čakajú, chcú veriť, že im ešte zostal čas rozhodnúť sa a uskutočniť svoje plány, že ešte nie je neskoro.
Judith Hermann má vlastný štýl, ktorý možno vidieť vo všetkých jej románoch. Skôr minimalistický, úspornejší, redukovaný, avšak s typickou „hermannovskou“ atmosférou. V jej dialógoch navyše vždy rezonuje niečo nevypovedané.

mojE-knihy prinášajú okrem iného jej Letný dom, neskôr (2023):
Zbierka poviedok Letný dom, neskôr, vyšla prvý raz v Nemecku v roku 1998. Silné, melancholické a hutné poviedky so svojským humorom odvtedy sformovali viaceré generácie a dnes ich kritici a čitatelia zaraďujú medzi kultovú klasiku. Aj 25 rokov od svojho prvého vydania je toto nadčasové dielo stále aktuálne – autorkin stručný štýl je rozpoznateľný a návykový, rovnako ako originálna, magická a podmanivá atmosféra či nezabudnuteľné ikonické postavy.
“Posedávali sme vonku v záhradách a v domoch ľudí, s ktorými sme nemali nič spoločné. Žili tam robotníci, drobní sedliaci, voľnočasoví záhradkári, ktorí nás neznášali a my sme neznášali ich. Domácim sme sa vyhýbali, už len myslieť na nich nás umáralo. Nehodilo sa to. My sme im kradli pocit uzavretej komunity, zohyzďovali sme dediny, polia a dokonca nebo, uvedomovali si to a vytáčal ich náš pohyb ako z filmu Easy Rider, naše ohorky od jointov v kvetinových záhonoch ich predzáhradiek a naše prípitky.” (Citát z rovnomennej poviedky z novej knihy Letný dom, neskôr.)
Judith Hermann patrí s 1,5 milióna predaných kníh medzi najčítanejšie autorky súčasnej nemeckej literatúry. Pridáte sa k tým, čo toto číslo navýšia?