Andrej Bán

Priloží k oku “druhé oko”, zacieli, cvakne spúšť a od tohto okamihu je prítomnosť zvečnená pre večnosť. Prešedivelý sympaťák, nemysliteľný bez svojej tretej ruky – foťáku a jemného úsmevu na tvári: reportér a dokumenárny fotograf Denníka N, publicista a humanitárny pracovník. 

Bán (28. apríl 1964, Bratislava) absolvoval štúdium ekonómie a žurnalistiky v Bratislave (1986)  a hneď po štúdiu fotografuje pre slovenské a české periodiká (Mladé rozlety, Plus 7 dní, Mladý svět, Reflex, .týždeň, Denník N), venuje sa reportážam z krízových oblastí sveta ako je napríklad Kosovo, Izrael, Gruzínsko, Afganistan, Pakistan, Ukrajina či Haiti, kam sa opakovane vracia a za zobrazenie týchto momentov získa aj prestížne zahraničné ceny.

Ale miluje aj zákutia Slovenska a jeho regióny.  V roku 1999 sa podieľa na založení charitatívnej organizácie Človek v ohrození. V roku 2004 získa cenu Krištáľové krídlo v kategórii publicistika a literatúra. V marci 2016 založí občiansku iniciatívu Zabudnuté Slovensko, ktorá organizuje debaty po krajoch. Je tiež autorom alebo spoluautorom námetov viacerých dokumentárnych filmov (Krátka pamäť, Tisovy stíny, Duše, Akvárium, My zdes), ako aj beletristickej prózy Medzisny (2021).

Stal sa držiteľom mnohých novinárskych cien týždenníka .týždeň a v roku 2015 ocenenia Biela vrana za dlhodobú nebojácnosť a prínos v zobrazovaní horúcich a často boľavých tém.

Z ponuky jeho diel vyberáme reportážnu knihu Slon na Zemplíne. Príbehy o Slovensku (Absynt, 2018), ktorá je výsledkom takmer tridsiatich rokov reportérskej práce. 

Cesta z východu na západ, od Čiernej nad Tisou po Bratislavu, a rovnako aj kľukatá púť v čase – od Jánošíka cez Tisa až po “Ndranghetu”. Andrej Bán pozná Slovensko ako vlastnú dlaň: dlhé roky brázdi jeho prašné i asfaltové cesty a popritom spoznáva ľudí a ich príbehy. V jeho textoch výrazne cítiť pozorné oko fotografa, v jeho fotografiách zase presný postreh výborného rozprávača. Kniha Slon na Zemplíne je intímnym svedectvom o krajine i ľuďoch žijúcich svoje životy v dedinách a mestečkách ďaleko za horizontom všeobecnej pozornosti.

Zo zahraničných oblastí sme vybrali dielo o Balkáne. Bán sem jazdí už od roku 1993 ako reportér a fotograf, neskôr aj ako humanitárny pracovník. Nepridáva sa k žiadnej z bojujúcich strán, v centre jeho záujmu vždy stoja obyčajní ľudia, ľudia trpiaci, ľudia manipulovateľní, ľudia, ktorým bolo ublížené. V Srbsku, v Bosne a Hercegovine, v Chorvátsku i v Kosove. Sú to však aj migranti, ktorí sa cez Balkán len pokúšajú prejsť na ceste za lepším životom, no viaznu v ňom ako v pohyblivých pieskoch. Balkán, jeho krajiny i dejiny sú fascinujúce. Niekedy sa nám zdajú celkom blízke, inokedy je mentálna priepasť prihlboká a nastáva nepochopenie. A práve túto priepasť nám pomáha prekonať reportážna kniha Trochu oheň, trochu voda. Príbehy o Balkáne (Absynt, 2019).

Objektív a pero sú rozhodne zaujímavé a čitateľsky i vizuálne príťažlivé – spoznávajme teda to, čo ešte nepoznáme…a čo on pozná dôverne.

Vyrazme na cesty so zaujímavou optikou Andreja Bána!