Július Barč-Ivan
-
Romány
Železné ruky
Július Barč-Ivan: Keď otec vošiel, pozdravil som. Ale k stolu sme si sadli mlčky. Padlo len niekoľko slov. Osemročná sestra Vierka štebotala. Ale nik ju nepočúval.Všetci čakali na to, čo príde.
Nepočítal som s tým, že hneď teraz budem môcť…