V dnešnom modernom znení by sme ho mohli označiť za veľkého vplyvného influencera celého národa v 19. storočí. Bol vtedy COOL a IN. V roku 2023 sme oslávili 230 rokov od jeho narodenia – autora Slávy dcéry, tiež evanjelického kňaza, národného buditeľa, slavistu, obrodeneckého básnika, filozofa, filológa, etnografa a predstaviteľa slovanskej vzájomnosti. Jeho tvorba a osobnosť mali významný vplyv na štúrovcov, s ktorými sa však rozišiel v otázke spisovného slovenského jazyka. Bol totiž stúpencom literárnej a jazykovej jednoty česko-slovenskej. Mal zásadný vplyv na vývin českej a slovenskej poézie prekonávaním klasicistických tendencií.
O koho teda ide? No predsa o Čechobratra Protištúrskeho. Nie, nie je to meno hmyzu, ale…
Pozrime sa spolu trošku na fakty o jeho živote:
Ján Kollár (29. júl 1793, Mošovce – 24. január 1852, Viedeň) pochádzal z roľnícko-remeselníckej rodiny. Študoval na gymnáziách v Kremnici, Banskej Bystrici a v rokoch 1812 – 1815 na evanjelickom lýceu v Bratislave. Po dvojročnom vychovávateľskom pôsobení v Banskej Bystrici pokračoval v rokoch 1817 – 1819 v štúdiu evanjelickej teológie na univerzite v Jene.
Od roku 1819 pôsobil v Pešti ako evanjelický farár v chráme na dnešnom budapeštianskom Deákovom námestí. Jeho priateľské kontakty s Ľudovítom Štúrom a s ďalšími štúrovcami rázne narušilo zavedenie novej (štúrovskej) slovenčiny, ktorú ostro kritizoval.
Počas a po revolučných udalostiach 1848 – 1849 pôsobil vo Viedni v službách cisárskeho dvora ako dôverník vlády pre otázky Slovenska, pričom podal návrh na samosprávu Slovenska a na slovenské školy s českým vyučovacím jazykom. V roku 1849 ho vymenovali za mimoriadneho profesora slovanskej archeológie na univerzite vo Viedni.
Jeho prvým literárnym dielom bola báseň Nárek nad súčasnými pomermi v Uhorsku (1811 – 1812). Okrem písania poézie i prózy sa venoval aj zbieraniu ľudových piesní. Pozitívny vzťah k ľudovej piesni prezentoval v dvojdielnej zbierke Národnié zpiewanky čili pjsně swětské Slowáků w Uhrách (Národné piesne slovenského ľudu v Uhrách). Dielo vyšlo v roku 1834 a 1835.
Podstatnú časť jeho diela tvoria úvahy o jazyku a filozofické eseje. Venoval sa aj písaniu učebníc. V roku 1825 mu vyšla Čítanka, aneb, Kniha k čítání pro mládež ve školách slovanských v městech a dědinách, o rok neskôr Šlabikář pro dítky.
Ján Kollár bol teoretikom a propagátorom slovanskej vzájomnosti a česko-slovenskej jazykovej jednoty.
Pozrime sa bližšie na jeho najvýznamnejšie dielo – Slávy dcéru, lyricko-epickú básnickú skladbu napísanú v biblickej češtine. No nazdar, dobre sa to zamotáva. Ale poďme sa na ňu pozrieť bližšie…
Dielo vyšlo prvýkrát v roku 1824 a malo 150 sonetov v troch spevoch. V rozšírenom vydaní v piatich spevoch a v 615 sonetoch vyšla Slávy dcéra v roku 1832. Skladá sa zo šiestich častí: Predspev (Předzpěv) a 5 spevov (každý pomenovaný podľa rieky/riek): 1. Sála, 2. Labe, Rýn, Vltava 3. Dunaj 4. Lethe 5. Acheron. Označeni básnická skladba znamená dlhú lyriku. To, čím udivuje podnes, je jej obsah.
Celá skladba má dve hlavné témy: láska k vlasti a láska k milej. V Kollárovej Slávy dcére sa objavuje básnikova múza – Mína, inšpirovaná Friderikou Wilhelmínou Schmidtovou.
Na rozdiel od Sládkoviča, dáva Kollár polovicu srdca vlasti a polovicu srdca Míne. Mína je vybájená dcéra bohyne Slávy (bohyňa Slovanov) a spĺňa ideál slovanskej devy. Popri týchto krásnych veciach môžeme v diele nájsť aj ďalšie témy, a síce myšlienku všeslovanskej vzájomnosti, obraz utrpenia Slovanov, ponemčovanie slovanských kmeňov, oslavu slobody.
Opäť raz jedno z diel histórie, ktoré by sme mali poznať – tak to poďte prelúskať spolu s nami!
Bibliografia
Prehľad vydaných kníh autora.
Nárek nad súčasnými pomermi v Uhorsku (Deploratio praesentis status Hungariae)
Rok vydania: 1812
Kollárova úplne prvá literárna práca z čias štúdií – elegická báseň reflektujúca dobové spoločenské pomery v Uhorsku. Pôvodné dielo bez ISBN.
Básně Jana Kollára
Rok vydania: 1821
Prvá samostatná básnická zbierka, ktorá obsahuje rané sonety tvoriace jadro neskoršej Slávy dcery. Pôvodné dielo bez ISBN.
Něco o pomaďařování Slovanů v Uhrách (Etwas über die Magyarisierung der Slaven in Ungarn)
Rok vydania: 1821
Publicistický protestný spis, ktorým Kollár vystúpil proti administratívnym a trestným praktikám uhorských úradov pri zavádzaní maďarčiny do evanjelickej cirkvi a škôl. Pôvodne vyšiel po nemecky (1821), českú verziu uverejnil roku 1822 v časopise Čechoslav.
Dobré vlastnosti národu slovanského
Rok vydania: 1822
Tlačená kázeň oslavujúca kladné povahové črty a hodnoty slovanského národa; jedno z Kollárových raných homiletických diel. Pôvodné dielo bez ISBN.
Písně světské lidu slovenského v Uhřích
Rok vydania: 1823
Dvojzväzková zbierka svetských ľudových piesní Slovákov v Uhorsku (1823, 1827), ktorú Kollár zostavil v spolupráci s P. J. Šafárikom. Raná etapa jeho zberateľskej práce. Pôvodné dielo bez ISBN.
Myšlénky o libozvučnosti řečí vůbec, zvláště československé
Rok vydania: 1823
Raná jazykovedná esej, v ktorej Kollár rozoberá ľúbozvučnosť reči a navrhuje úpravy češtiny zbližujúce ju so slovenskými nárečiami, aby mohla slúžiť ako spoločný spisovný jazyk Čechov a Slovákov. Jeden zo základných textov jeho koncepcie česko-slovenskej jazykovej jednoty.
Dcéra Slávy
Originál: Slávy dcera (1824)
Lyricko-epická básnická skladba v biblickej češtine, vrcholné dielo autora, prepájajúce lásku k vlasti s láskou k Míne a myšlienku slovanskej vzájomnosti. Toto české vydanie sprevádza preklad a podrobný výklad jednotlivých zneliek od Martina C. Putnu.
- Tlačená (Perfekt (preklad Ľ. Feldek)) — ISBN 978-80-8046-891-0
- Tlačená (Academia (ed. M. C. Putna)) — ISBN 978-80-200-2359-9
- E-kniha (Petit Press) — ISBN 978-80-89278-79-4
- E-kniha (Petit Press 2013) — ISBN 978-80-89278-20-6
- Tlačená (Tribun EU 2008) — ISBN 978-80-7399-214-9
Čítanka, aneb, Kniha k čítání pro mládež ve školách slovanských v městech a dědinách
Rok vydania: 1825
Školská čítanka určená pre mládež v slovanských školách, súčasť Kollárovho úsilia o vzdelávanie v národnom duchu. Pôvodné dielo bez ISBN.
Šlabikář pro dítky
Rok vydania: 1826
Šlabikár pre deti, učebnica základov čítania a písania. Pôvodné dielo bez ISBN.
Jmenoslov čili slovník osobních jmen rozličných kmenů a nářečí národu slavenského
Rok vydania: 1828
Onomastický slovník osobných mien rôznych slovanských kmeňov a nárečí; historicko-filologická práca. Pôvodné dielo bez ISBN.
Rozpravy o jménech, počátkách i starožitnostech národu slavského a jeho kmenů
Rok vydania: 1830
Historicko-filologické úvahy o pôvode mien, počiatkoch a starožitnostiach Slovanov a ich kmeňov. Pôvodné dielo bez ISBN.
Nedělní, sváteční i příležitostné Kázně a Řeči
Rok vydania: 1831
Dvojzväzkový súbor nedeľných, sviatočných a príležitostných kázní a rečí (1831, 1844) z Kollárovho pôsobenia evanjelického farára v Pešti. Pôvodné dielo bez ISBN.
- Tlačená (Kalich 1995 (výber)) — ISBN 80-7017-900-7
Výklad čili přímětky a vysvětlivky ku Slávy dceře
Rok vydania: 1832
Rozsiahly autorský komentár a vysvetlivky k Slávy dcere, objasňujúci jej mytologické, historické a jazykové odkazy. Pôvodné dielo bez ISBN.
Národnie zpievanky čili Písně světské Slovákův v Uhrách
Rok vydania: 1834
Dvojzväzková rozšírená zbierka slovenských svetských ľudových piesní (1834, 1835), vrcholné Kollárovo etnografické dielo a jeden z najvýznamnejších zberov ľudovej slovesnosti svojej doby. Pôvodné dielo bez ISBN.
O literárnej vzájomnosti mezi kmeny a nářečími slavskými (Über die literarische Wechselseitigkeit zwischen den verschiedenen Stämmen und Mundarten der slawischen Nation)
Rok vydania: 1836
Posmrtné súborné vydanie Kollárových statí o slovanskej vzájomnosti, ktoré zostavil a vedeckým aparátom doplnil Miloš Weingart. Sústreďuje autorove kľúčové texty o myšlienke literárnej a kultúrnej spolupatričnosti slovanských kmeňov.
Sláva bohyně a původ jména Slavů čili Slavjanů
Rok vydania: 1839
Filologicko-historická štúdia o bohyni Sláve a o pôvode mena Slovanov. Pôvodné dielo bez ISBN.
Cestopis obsahující cestu do Horní Italie a odtud přes Tyrolsko a Bavorsko, se zvláštním ohledem na slavjanské živly roku 1841
Rok vydania: 1843
Cestopis z Kollárovej cesty do severného Talianska, Tirolska a Bavorska, v ktorom hľadá stopy slovanského osídlenia. Pôvodné dielo bez ISBN.
Slovník slavjanských umělcův všech kmenův
Rok vydania: 1843
Slovník slovanských umelcov (maliarov, rytcov, sochárov, architektov) všetkých kmeňov, pôvodne vydaný ako príloha k Cestopisu. Pôvodné dielo bez ISBN.
- E-kniha (Petit Press 2014) — ISBN 978-80-89278-88-6
Díla básnická Jana Kollára ve dvou dílích
Rok vydania: 1845
Súborné vydanie Kollárovej básnickej tvorby v dvoch dieloch, ktoré vyšlo ešte za autorovho života a sústreďuje jeho básne na jednom mieste.
Hlasové o potřebě jednoty spisovného jazyka pro Čechy, Moravany a Slováky
Rok vydania: 1846
Zborník statí, ktorý Kollár zostavil a vydal na obranu jednotného česko-slovenského spisovného jazyka, v polemike so štúrovskou slovenčinou. Pôvodné dielo bez ISBN.
Staroitalia slavjanská aneb Objevy a důkazy živlů slavských
Rok vydania: 1853
Rozsiahle posmrtne vydané slavistické dielo, v ktorom sa Kollár usiluje doložiť slovanské živly v starovekej Itálii. Pôvodné dielo bez ISBN.
Vlastenec
Rok vydania: 1862
Raná vlastenecká báseň Jána Kollára vydaná posmrtne, v ktorej dáva priechod láske k vlasti a národu; patrí k jeho menej známym básnickým prácam.
Spisy Jana Kollára 1–4
Rok vydania: 1862
Posmrtné štvorzväzkové súborné vydanie spisov Jána Kollára (vydavateľ I. L. Kober, Praha, 1862–1863), ktoré zhŕňa jeho básnické, vedecké aj cestopisné a pamäťové práce.
Pamäti z mladších rokov života
Originál: Paměti z mladších let života (1863)
Autobiografické memoáre zachytávajúce Kollárovo detstvo, štúdiá a rané obdobie života až do odchodu do Pešti; napísané v rokoch 1836–1842, vydané posmrtne.
- Tlačená (Tranoscius) — ISBN 978-80-7140-127-8
Cestopis druhý a Paměti z mladších let života Jana Kollára (Druhá cesta do Vlach)
Rok vydania: 1863
Posmrtne vydaný druhý cestopis opisujúci Kollárovu cestu cez Švajčiarsko, Savojsko a severné Taliansko so zvláštnym zreteľom na slovanské stopy; samostatné cestopisné dielo odlišné od jeho prvého cestopisu z roku 1843.
Sebrané drobné básně
Rok vydania: 1887
Posmrtný výber z Kollárovej drobnej básnickej tvorby, ktorý sprístupňuje jeho menej známe verše mimo veľkej skladby Slávy dcera.
Výbor z Kollárových básní
Rok vydania: 1893
Výberové vydanie Kollárovej poézie zostavené k básnikovmu jubileu, predstavujúce reprezentatívny prierez jeho lyrikou.
Vybrané spisy Jána Kollára 1–2
Rok vydania: 1952
Dvojzväzkové súborné výberové vydanie Kollárovho diela sprístupňujúce jeho najvýznamnejšie básnické a prozaické texty modernému čitateľovi.
Listy Jána Kollára
Rok vydania: 1991
Posmrtná kritická edícia Kollárovej korešpondencie z rokov 1816–1839, ktorú pripravil literárny historik Jozef Ambruš. Listy písané po česky, nemecky aj latinsky dopĺňajú obraz o básnikovom živote, kontaktoch a názoroch.
- Tlačená (Matica slovenská 1991) — ISBN 80-7090-207-8
Dielo
Originál: Dielo (súborné vydanie) (2001)
Súborné vydanie tvorby Jána Kollára – v Tatrane vyšlo dvojzväzkovo (Dielo I – Básne, Dielo II – Prózy, 2001), neskôr v Kalligrame ako jednozväzkový výber (2009).
- Tlačená (Tatran 2001 (Dielo I – Básne)) — ISBN 80-222-0493-5
- Tlačená (Tatran 2001 (Dielo II – Prózy)) — ISBN 80-222-0494-3
- Tlačená (Kalligram 2009) — ISBN 978-80-8101-277-8
Básnikova Itália. Cestopisy Jána Kollára
Rok vydania: 2024
Reprezentatívne knižné vydanie pripravené historikmi umenia Ivanom Rusinom a Jurajom Žárym prináša súčasný preklad Kollárových talianskych cestopisných zápiskov, v ktorých básnik vystupuje aj ako estét a znalec umeleckých diel a pamiatok.
- Tlačená (Slovart 2024) — ISBN 978-80-556-5438-6